Matka Tereza: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie, infobox
Upravený zlý životopis.
Riadok 33:
 
[[Blahorečenie|Blahoslavená]] '''Matka Tereza''' (vlastným menom '''Agnes Gonxhe Bojaxhiu''' ({{IPA|ˈagnɛs gɔnˈd͡ʒa bɔˈjad͡ʒiu}})) (* [[26. august]] [[1910]] [[Skopje]], [[Macedónsko]] – † [[5. september]] [[1997]], [[Kalkata]], [[India]]) bola rádová sestra [[Albánci|albánskeho]] pôvodu<ref>[http://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20031019_madre-teresa_en.html Vatican.va: ''profil Matky Terezy'']</ref>, zakladateľka rehoľného rádu ''Kongregácia misionárok lásky'' a nositeľka [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]].
 
== Životopis ==
Jej matka Drane pochádzala z mesta [[Gjakovë]] (v dnešnom [[Kosovo|Kosove]]), otec Nikollë bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes osem (podľa iných zdrojov sedem až desať) rokov. Mala dvoch súrodencov – brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne [[gymnázium]], či [[Mariánska kongregácia]], ale aj juhoslovanskí [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]], hlavne [[Franjo Jambreković]], ktorý jej čítal listy [[misionár]]ov z [[India|Indie]] už ako dvanásťročnej. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť [[Rehoľný rád|rehoľníčkou]]. Keď premýšľala ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do [[Rehoľný rád|rehole]]. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM – Institut Beata Virgine Maria) v [[Írsko|Írsku]], ktoré mali v [[Bengál]]sku misijné stanice.
 
[[29. november|29. novembra]] [[1928]] odišla do [[kláštor]]a Loreto v [[Rathfarnham]]e v [[Dublin]]e; odtiaľ do Indie ([[1. december|1. decembra]] [[1928]]), kde začala svoj [[noviciát]] v [[Dárdžiling]]u (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza z úcty ku [[Terézia z Lisieux|sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša]] ([[6. január]] [[1929]]). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou [[zemepis]]u a [[dejepis]]u na [[St. Mary´s High School]] v [[Kalkata|Kalkate]]. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. [[24. máj]]a [[1931]] zložila prvé sľuby a [[24. máj]]a [[1937]] zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa [[Ferdinand Perier|Ferdinanda Periera]] SJ.<ref>Matka Tereza: ''Pojď, buď mým světlem : soukromá korespondence světice z Kalkaty''. Kostelní vydří, Karmelitánske nakladatelství 2008, ISBN 978-80-7195-228-2</ref>
 
Keď Matka Tereza oslavovala 36 rokov, v Kalkate sa politická situácia zostrila a po menších vzburách medzi [[hinduista]]mi a [[moslim (vyznavač islamu)|moslimami]] vypukla [[16. august]]a [[1946]] posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Tereza začala uvažovať o svojom živote a jej pravej cesty. [[10. september|10. septembra]] odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty bola rozhodnutá o zmeniť svoj život.