Michelangelo Buonarroti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d new portrait
Riadok 242:
 
Po Argientovom príchode začal Michelangelo precovať na hrubých náčrtoch Piety.
Zašiel do židovskej štvrte a požiadal rabína, aby mu do ateliéru posielal robotníkov – chcel [[Ježiš]]a zobraziť ako pravého [[Židia (etnikum)|Žida]]. Máriu mal Michelangelo zobraziť približne tridsaťtri rokov po narodení Krista, ale nevedel si ju predstaviť ako vyše päťdesiatročnú, zvráskavenú ženu, zlomenú v tele aj v tvári od práce a starostí. Vždy si ju predstavoval mladú, tak ako sa pamätal na svoju matku. Preto je jeho Mária mladá, citlivá, a pritom dosť silná, aby udržala v lone syna. Ježiša zobrazil síce chudého, ale silného aj po smrti. Jedného dňa, keď ešte Michelangelo tesal Pietu, prišiel za ním do ateliéru Ruccelai a oznámil mu, že vo Florencii sa chystajú v roku 1500 (na oslavu stého výročia súťaže na dvere Baptistéria) vyhlásiť súťaž na Ducciov blok.
 
Koncom augusta roku 1499 kardinál Groslay umrel a Michelangelo Gallimu oznámil, že so sochou bude hotový do konca roka. V tomto období prišiel do Ríma [[Donato Bramante]] – architekt z Urbina, ktorý sa votrel do priazne kardinála Riaria a chystal sa zbúrať jeden z najkrajších kostolov v Taliansku – kostol San Lorenzo.