Halič (región): Rozdiel medzi revíziami

'''Halič''' alebo zriedkavo '''Galícia''' ({{V jazyku|ukr|Галичина}}, {{V jazyku|pol|Galicja}}, {{v jazyku|deu|Galizien}}, lat. ''Galicia'') je historické územie v dnešnom juhovýchodnom [[Poľsko|Poľsku]] a severozápadnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a oficiálna provincia (korunná krajina) Rakúska a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v rokoch [[1772]] až [[1918]].

V 6. storočí územie osídlili [[Slovania]]. V 9. storočí bolo územie súčasťou [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. V 10. storočí sa Halič stala súčasťou Poľska, východná Halič od roku [[981]] súčasťou Kyjevskej Rusi (historická zmienka k roku 981, že vládca Kyjevskej Rusi dobyl Červenú Rus). Východná Halič v rokoch [[1018]] – [[1031]] dočasne znovu pripadla Poľsku. Od roku [[1144]] do [[1352]] (iné zdroje od roku [[1087]]) tu ako nástupca Kyjevskej Rusi existovalo rusínske Haličské kniežatstvo, asi od roku [[1200]] spojené s Volyňskom do Haličsko-volyňského kniežatstva, ktoré bolo [[1253]] – [[1340]] vazalským štátom [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] Mongolov. V tomto období sa hlavným mestom stal [[Ľvov]] namiesto mesta Halič a [[pápež]] vyhlásil Haličsko-volyňské knieža za „kráľa Rusi“. V roku [[1387]] (iné zdroje [[1340]] – [[1349]]) bola východná Halič pripojená k Poľskému kráľovstvu (resp. jeho časti zvanej [[Malopoľsko]]).

Roku [[1772]] tzv. [[Delenie Poľska|prvým delením Poľska]] pripadla východná Halič Rakúsku a roku [[1795]] tzv. tretím delením Poľska Rakúsko získalo aj západnú Halič. Roku [[1809]] Rakúsko Halič stratilo, ale znovu ju získalo okrem ([[Krakov]]a do roku [[1846]]) [[Viedenský kongres|Viedenským kongresom]] roku [[1815]]. Halič bola jednou z najzaostalejších poľnohospodárskych oblastí monarchie. Prevažovali veľkostatky a roľníci masívne emigrovali, lebo im zvyšná drobná pôda nestačila. V roku [[1846]] vypuklo haličské roľnícke povstanie proti šľachte koordinované s poľským povstaním za národné oslobodenie z [[Krakov]]a. Následkom tohto povstania a revolúcie [[1848]] [[Viedeň]] v tejto oblasti zrušila nevoľníctvo. Po vzniku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] ([[1867]]) dostali Poliaci a [[Rusíni]] v tejto oblasti širokú politickú a kultúrnu autonómiu, za čo [[Viedeň]] dostala podporu haličských statkárov. Na začiatku 20. storočia bola Halič dokonca strediskom poľskej a ukrajinskej (rusínskej) opozície proti rusifikačným snahám vlády v [[Petrohrad|Petrohrade]]e.

V 19. storočí tvorili viac ako 50 % Haličanov poľskí katolíci (tvorili väčšinu na západe a 1/3 na východe - dnes súčasť Ukrajiny). 40 % obyvateľov boli Ukrajinci ([[Rusíni]]), z ktorých väčšina boli [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíci]]. 10 % obyvateľstva tvorili [[Židia (etnikum)|Židia]] a v mestách žili aj Nemci. Po 2. svetovej vojne, keď sa hranice Ukrajiny (ešte ako súčasti ZSSR) posunuli na západ, došlo k presunu poľského a ukrajinského obyvateľstva medzi Poľskom a ZSSR. Židia boli cez druhú svetovú vojnu takmer úplne vyvraždení.