Martin Gregor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
d →‎Život: wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB
Riadok 43:
 
== Život ==
Narodil sa v roku 1906 ako Martin Guttman, bol židovského pôvodu. Jeho otec, pôvodom klampiar, ušiel s cirkusom a živil sa ako hudobný klaun. Martin Gregor v roku [[1923]] absolvoval priemyslovku a do roku [[1931]] pracoval ako sústružník v trnavskom ''Coburgu'', no po otvorení Hudobno-dramatickej akadémie v Bratislave, sa rozhodol študovať herectvo. Do Slovenského národného divadla sa dostal už v sezóne 1932/1933 ako študent druhého ročníka. Už prvé postavy Martina Gregora odhalili jeho talent pre komediálne úlohy, stvárnil Pištu v ''Dobrodružstve pri obžinkoch'', Osipa v ''[[Revízor (divadelná hra)|Revízorovi]]'', Jelenfyho v ''Inkognite'', či Raspľujeva v hre ''Krečinskij sa žení''. Svojimi komediantskými výstupmi zabával okolie už v detstve a neskôr začal pôsobiť v niekoľkých ochotníckych súboroch.
 
V rokoch [[1932]]-[[1940]] bol členom [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry Slovenského národného divadla]]. V roku 1940 ho pre jeho [[Židia (etnikum)|židovský]] pôvod prepustili. Vtedy sa stretol so svojou budúcou manželkou Magdou, ktorú zasa kvôli jej pôvodu prepustili z [[Balet Slovenského národného divadla|baletného súboru Slovenského národného divadla]]. Vzali sa v roku 1942. V neľahkom období pomáhali manželom priatelia, Martin Gregor tajne prekladal pre rozhlas, viackrát bol zatknutý, no vďaka svojej popularite a neústupčivosti manželky vždy prepustený. Po potlačení [[Slovenské národné povstavnie|Slovenského národného povstania]] v septembri 1944 boli Židia odvezení do koncentračných táborov. Martin Gregor sa postupne dostal až do štyroch koncentračných táborov: ([[Osvienčim]], [[Rydultow]], [[Mauthausen]] a [[Gusen]]), rovnako ako jeho manželka. Znovu sa stretli po oslobodení v roku 1945.
 
Po skončení vojny sa manželia znovu vrátili do Bratislavy, aj do Slovenského národného divadla kde sa stal opäť členom (v rokoch [[1948]]-[[1952]] riaditeľom, v rokoch [[1967]]-[[1970]] šéfom činohry), ako aj spoluzakladateľmi [[Nová scéna|Novej scény]]. K ďalším veľkým činoherným postavám patrili okrem iných úloha Fiodora v ''[[Bratia Karamazovovci|Bratoch Karamazovovcoch]]'', Augusta v hre ''Dvaja'', či mešťanostu v ''Revízorovi''. Zahral si tiež vo filme ''[[Vlčie diery]]'' a ''[[Boj sa začne zajtra]]''. Pravidelne vystupoval aj v rozhlase.
 
V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] ho obvinili z oportunizmu, kozmopolitizmu a kariérizmu. Bol zbavený všetkých funkcií a aj s manželkou ho prepustili z divadla. Napokon sa uchytil v rozhlase a do divadla sa vrátil až po dvoch rokoch. Znovu sa mu podarilo zaradiť medzi najobľúbenejších hercov na scéne a okrem komediálnych úloh bol obsadzovaný aj do tragických postáv Aristida v ''Tanci nad plačom'', Jourdaina v hre ''Meštiak šľachticom'', Varazina v ''Tarelkinovej smrti''. Začal pôsobiť ako pedagóg na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]], predstavil sa na filmovom plátne, diváci ho mohli vidieť vo filmoch ''[[Výlet po Dunaji]]'', ''[[Statočný zlodej]]'', ''[[Transport z raja]]'', ''[[Jánošík I., II.|Jánošík]]'', ''[[Obchod na korze]]'' a ''[[Dni zrady]]''. Neskôr sa stal šéfom činohry Slovenského národného divadla.
Ďalšie životné a pracovné problémy prišli s rokom 1968, kedy herec uvažoval aj o emigrácii. Nakoniec sa rozhodol ostať, aj napriek tomu, že bol čoskoro zbavený všetkých funkcií a mal zákaz vycestovať. Ostalo mu však divadlo a divákom sa predviedol v úlohách Vengeroviča v ''Platonovovi'', Apuška v ''Krásnej neznámej'', či ako Kenotaf vo ''Fatamorgáne''. Najúspešnejšou postavou z tohto obdobia bol rola Willieho Clarka v Simonových ''Zlatých chlapcoch''. V trpkej komédii zo života starnúcich kabaretiérov sa predstavil spolu s [[Ladislav Chudík|Ladislavom Chudíkom]]. Hrali ju viac ako dvestopäťdesiatkrát. V divadle, v rozhlase a v televízii si Martin Gregor zahral v ''Zenovom vedomí'', ''Americkej tragédii'', v ''Článku na prvú stranu'', či ''Jubelových deťoch''. Jeden herecký sen sa však Martinovi Gregorovi nikdy nesplnil, nezahral si Shylocka zo Shakespearovho ''[[Kupec benátsky|Kupca benátskeho]]''.
 
V rokoch [[1952]]-[[1954]] bol režisérom bratislavského rozhlasu a podieľal sa na založení Rozhlasového hereckého súboru. V rokoch [[1961]]-[[1969]] bol predsedom ZSDU. Za 50 rokov vytvoril Martin Gregor 190 postáv na javisku a mnoho ďalších v rozhlase, filme a televízii (napr. ''Zaprášené histórie'' - [[1971]], ''Americká tragédia'' - [[1976]]). Úspešne nahovoril postavu ''Lietajúceho strýka Fedora'' v belgickom večerníčku [[Tip a Tap]].