Protokoly sionských mudrcov: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:1912ed TheProtocols by Nilus.jpg|náhľad|[[Sergej Nilus|Nilusove]] vydanie knihy ''Veľké v malom'' z roku 1912 zahrnuté v protokoloch. Znamenia medzi [[okultizmus|okultnými]] symbolmi značia: "Tak vyhráme," "Znamenie [[antikrist]]a," "[[Tetragrammaton]]," "[[INRI]]," „[[Tarot]],“ "Veľká záhada," atď.]]

 

 

Prvýkrát boli zverejnené v petrohradských novinách ''Znamja'' v auguste a septembri [[1903]]. V roku [[1905]] pripojil kňaz a samozvaný mystik [[Sergej Nilus]] Protokoly k tretiemu vydaniu svojej knihy ''Veľké v malom: Príchod Antikrista a vláda Satana na zemi.'' Protokoly sionských mudrcov využívala cárska vláda v boji proti revolučnému hnutiu (mnohí tzv. „starí boľševici“ boli etnickí Židia), na rozdúchavanie protižidovských nálad ich používal aj nacistický režim v Nemecku. Je nepochybné, že to bol jeden z najúčinnejších nástrojov antisemitskej propagandy.

Séria článkov, ktoré v roku [[1921]] zverejnil anglický denník ''The Times'' dokázala, že veľká časť materiálu v Protokoloch pochádza z pamfletu ''Dialogue aux enfers entre Machiavel et Montesquieu'' (Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom), ktorý v roku [[1864]] vydal francúzsky satirik [[Maurice Joly]]. Podľa nedávnych zistení ruského historika Michaila Lepechina možno autorstvo Protokolov pripísať agentovi-provokatérovi cárskej Ochranky [[Matvej Golovinskij|Matvejovi Golovinskému]], ktorý sa po roku [[1917]] stal propagandistom v službách boľševikov. Iní považujú za ich autora Golovinského nadriadeného, Piotra Ivanoviča Račkovského. Protokoly mali presvedčiť cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]], že liberalizmus a modernizácia Ruska je súčasťou židovského plánu na svetovládu.

 

 

[[Kategória:Antisemitizmus]]