Ríšsky komisariát Ukrajina: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB
d (Bot: Odstránenie 16 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q46315))
d (wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB)
| Poznámky =
}}
'''Ríšsky komisariát Ukrajina''' ({{V jazyku|deu|Reichskommissariat Ukraine}}) bola civilná administratívna jednotka vytvorená nacistami na podstatnej časti územia okupovanej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a čiastočne aj [[Bielorusko|Bieloruska]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Administratíva vznikla na základe [[Hitler]]ovho dekrétu zo [[17. júl]]a [[1941]]. Od septembra 1941 do marca 1944 oblasť spravoval ríšsky komisár [[Erich Koch]] ako nemeckú [[kolónia (geopolitika)|kolóniu]]. Úlohy administratívy spočívali v pacifikácii oblasti a jej využívaní prírodného bohatstva a ľudských síl pre potreby nemeckého vojnového úsilia. Pred [[operácia Barbarossa|vpádom nacistického Nemecka]], bola Ukrajina [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|zväzovou republikou]] [[ZSSR]], obývali ju hlavne etnickí [[Ukrajinci]] a [[Rusi]], žili tu i menšiny [[Nemci|Nemcov]], [[Židia (etnikum)|Židov]], [[Poliaci|Poliakov]], [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]] a [[Rómovia|Rómov]]. Oblasť bola stredobodom nacistického povojnového plánovania a civilizačnej expanzie.
 
== Ukrajinci pod okupáciou Nemecka ==
V rokoch [[1939]] - [[1941]] bolo ukrajinské územie súčasťou mnohých väčších štátnych útvarov. Asi 550 000 [[Ukrajinci|Ukrajincov]] žijúcich vo východnej časti [[Poľsko|Poľska]], sa ocitlo v okupačnej zóne [[Nemecko|Nemecka]]. [[Ukrajinci]] obkľúčení v tejto oblasti - pod dozorom nemeckého [[gestapo|gestapa]] - mali na základe rozkazu [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], ktorý túto časť [[Poľsko|Poľska]] považoval za nemeckú kolóniu (tzv. [[Generálny gouvernement]]), len minimálne práva.
 
Aby sa aspoň trocha vyhovelo základným požiadavkám ukrajinského obyvateľstva, čoskoro po príchode [[Nemci|Nemcov]] vzniklo desiatky svojpomocných zväzov, ktorých členmi boli väčšinou členovia a prívrženci [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] z [[Halič]]e. Tieto zväzy na jar roku [[1940]] za mlčanlivého súhlasu [[Hans Franck|Hansa Francka]] vytvorili v [[Krakov]]e koordinovaný orgán pod názvom [[Ukrajinský centrálny výbor]], na čele ktorého bol geograf [[Vladimir Michajlovič Kubijovič|Vladimir Kubijovič]]. Úlohou tohto orgánu bolo zastrešovať a prezentovať záujmy ukrajinského pracujúceho ľudu, čo [[Nemci]] kruto potláčali. Aj napriek tomu sa im podarilo zriadiť niekoľko ukrajinských škôl a mládežníckych skupín takmer vo všetkých oblastiach, ktoré viac-menej obývala väčšina [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ba dokonca zriadiť ukrajinské vydavateľstvo kníh a tlače v [[Krakov]]e.
 
Po [[operácia Barbarossa|vpáde]] [[nacistické Nemecko|Nemecka]] do [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] a pripojení [[Halič]]e ku Generálnemu guvernátorstvu bola [[Ukrajinský centrálny výbor]] jedinou organizáciou, ktorá mohla počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] - hoci len v ohraničenej miere - chrániť sociálno-ekonomické záujmy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] v zóne okupovanej [[Nemci|Nemcami]]. Činnosť rady nielenže pomohla ukrajinskému obyvateľstvu kompenzovať straty z rokov poľského [[Ukrajinci v Poľsku|útlaku]], no často ho obmäkčovala od ťažkej vojny a nemeckej okupácie. Počas vojny vznikla na území Ukrajiny i tzv. [[Ukrajinská povstalecká armáda]], ktorá viedla bojovú činnosť proti nemeckým, poľským ako aj sovietskym vojskám.
58 946

úprav