Juraj Tranovský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
ss
d revert
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
kkt
|Meno = Juraj Tranovský
|Portrét = Tranoscius.JPG
|Popis = slovenský farár a náboženský spisovateľ
|Dátum narodenia = [[27. marec]] [[1592]]
|Miesto narodenia = [[Cieszyn|Těšín]] ([[Poľsko]])
|Dátum úmrtia = {{dúv|1637|5|29|1592|3|27}}
|Miesto úmrtia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]]
}}
[[Súbor:Cithara sanctorum 1828.JPG|thumb|Spevník ''Cithara sanctorum'']]
'''Juraj Tranovský''' (alebo '''Tranoscius, Třanowský, Třánowsky, Trzanowski, Trzanovský; Georgius Tranoscius/Tranoscyus/Tranosci'''; * [[27. marec]] [[1592]], [[Tešín]] – † [[29. máj]] [[1637]], [[Liptovský Mikuláš]]) bol [[Slovensko|slovenský]] evanjelický farár a tvorca [[čeština|českých]] a [[latinčina|latinských]] duchovných piesní a modlitieb; významný predstaviteľ [[Slovensko|slovenskej]] [[barok]]ovej [[literatúra|literatúry]].
 
== Životopis ==
 
Pochádzal z poľskej evanjelickej remeselníckej rodiny. Vzdelanie získaval v [[Sliezsko|sliezskom]] Tešíne, [[Nemecko|nemeckom]] [[Guben]]e, [[Kołobrzeg|Kolbergu]] a [[Wittenberg]]u a v [[Česko|českej]] [[Praha|Prahe]]. Pôsobil ako učiteľ v [[Praha|Prahe]] na gymnáziu pri [[kostol sv. Mikuláša (Malá Strana)|chráme sv. Mikuláša]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] a od roku [[1613]] v [[Holešov]]e. V roku [[1615]] odišiel do [[Valašské Meziříčí|Valašského Meziříčí]], kde sa stal o rok neskôr evanjelickým farárom. Po bitke pri Bielej hore ([[1620]]) ho vyhnali z [[Morava (región)|Moravy]] a odišiel do mesta [[Bielsko]]. Odtiaľ v roku [[1629]] odišiel na [[Slovensko]], kde pôsobil v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]] a neskôr v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].
O jeho živote a diele hovorí aj [[dokumentárny film]] Juraj Tranovský /Slovenská televízia Bratislava, 2002, scenár Karel Iľja Dvořák, réžia Fedor Bartko/.
 
== Tvorba ==
 
Písal [[latinčina|latinskú]] a [[čeština|českú]] svetskú a náboženskú literatúru ([[latinčina|latinské]] príležitostné piesne, prozaické modlitby, odbornú prózu). Jeho najvýznamnejším dielom je kancionál ''Cithara sanctorum… '', ktorý sa stal prvým tlačeným evanjelickým spevníkom na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich piesňach sa zaoberá myšlienkami o svetskej márnosti, pominuteľnosti, o utrpení a nebeskej večnosti a radosti, ale tiež majú sociálny podtón, keďže v nich často vyjadruje sympatiu s chudobou. Tranovský sa zvykne označovať aj ako ''slovanský [[Martin Luther|Luther]] ''.
 
[[Obrázok:Tranovsky exlibris.jpg|thumb|left|Tranovského exlibris]]
 
== Dielo ==
 
*[[1620]] - ''Konffessí Augšpurská'', preklad [[Augsburské vyznanie|Augsburského vyznania]] z roku [[1530]] (vyšlo v [[Olomouc]]i)
*[[1629]] ''Posvátných ód alebo hymnov… tri knihy (Odarum sacrarum sive Hymnorum ... libri tres)'', zbierka 150 [[latinčina|latinských]] [[óda|ód]] a [[hymna|hymien]] písaných rytmometrickým veršom; obsahuje aj Tranovského veršovaný vlastný životopis nazvaný ''Záverečné slovo k potomstvu (Coronis ad posteritatem)'' a polemickú rozpravu ''Disertatio de christiano-gentilismo''
*[[1636]] - ''Cithara Sanctorum. Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené'' (alternatívny názov: ''Tranoscius''), kancionál; zbierka duchovných [[pieseň|piesní]]; obsiahnuté sú aj osobné a sociálne piesne. Prvé vydanie obsahovalo text a nápev 412 piesní, z ktorých vyše 150 preložil alebo zložil sám Tranovský. Tento spevník bol relatívne často vydávaný a doplňovaný, z pôvodných asi 400 piesní, bolo na konci [[19. storočie|19. storočia]] piesní asi 1200. Do konca [[20. storočie|20. storočia]] bol vydaný minimálne 215 krát, na [[Slovensko|Slovensku]] svojho času spevník dosiahol vyše 100 vydaní. Používali ho v evanjelických cirkvách v [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a na [[Dolné Uhorsko|Dolnej zemi]]. Vo väčšine slovenských evanjelických zborov sa používal až do roku [[1992]].
*[[1635]] - ''Čaša kadidiel (Phiala odoramentorum)'', zbierka modlitieb
*''Prologus in Apocalipsis divi Iohannis Apostoli aneb Výklad na Zjevení Svatého Jana Apoštola'' - postila; zachovala sa iba v opisoch, Tranovského autorstvo je sporné
 
== Zdroje ==
* Jiří Třanovský. Sborník k 300. výročí kancionálu Cithara sanctorum. Bratislava, Učená společnost Šafaříkova 1936.
* Tranovského sborník. Liptovský sv. Mikuláš, Tranoscius 1936.
* BARTKO, Ladislav: O jazyku spevníka Cithara sanctorum z roku 1636 a jeho ďalších vydaní v 17. storočí. Slovenská reč, 1999 (64), s. 12–23.
* BEDNÁR, Libor: Vieroučný odkaz Cithary Sanctorum - Tranovský ako teológ. Cirkevné listy, 2001 (114), č. 7, s. 107-109.
* ČAPEK, Jan Blahoslav: Jiří Třanovský - obdarovatel celé československé vlasti. Těšínsko, 1980 (23), č. 1, s. 9-12; č. 4, s. 14-18.
* ĎUROVIČ, Ján: Životopis Juraja Tranovského. Liptovský sv. Mikuláš, Tranoscius 1942.
* HAMADA, Martin: Georgius Tranoscius - Juraj Třanovský. Reformačný humanista a tvorca duchovnej piesne. Slovenská literatúra, 1992 (39), č. 4, s. 279-288.
* KOPECKÝ, Milan: Dnešní stav a problematika bádání o J. Třanovském (K 400. výročí jeho narození). Sborník prací Filozoficko-přírodovědecké fakulty Slezské univerzity v Opavě - řada literárněvědná (A), 1997(2), s. 33-43.
* VRÁBLOVÁ, Timotea: Estetický kód cirkevných piesní (Tranovského Cithara Sanctorum, 1636). Slovenská literatúra, 2003 (50), č. 1, s. 20-33; č. 2, s. 110-121.
* WANTULA, Andrzej: The Slavonic Luther. A fragment from the past of Polish Evangelicals. London, The Polish Lutheran parish 1946. (Vyšlo aj v: Concordia Theological Monthly, 1946 (17), s. 728-737.)
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=George Tranoscius}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://zlatyfond.sme.sk/autor/196/Juraj-Tranovsky Plné texty diel J. Tranovského]
* [http://www.snk.sk/?BZ_CS Zborník o Cithara Sanctorum]
 
{{DEFAULTSORT:Tranovský, Juraj}}
[[Kategória:Narodenia v 1592]]
[[Kategória:Úmrtia v 1637]]
[[Kategória:Českí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí náboženskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Protestantskí teológovia]]
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Osobnosti s ulicami]]