Verzia z 20:10, 7. apríl 2016 upraviť 178.143.136.144 (diskusia) →‎Význam: Opravený preklep Značka: úprava mobilnou aplikáciou ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:15, 7. apríl 2016 upraviť vrátiť BT (diskusia \| príspevky) S právom rollback 18 675 editací d Verzia používateľa 178.143.136.144 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ Ďalšia úprava →
Riadok 13: == Význam == Nakoľko je antihmota najsilnejším známym zdrojom ~~cvalika~~ energie, uvoľňuje [[energia\|energiu]] so stopercentnou [[účinnosť]]ou ([[jadrové štiepenie]] je účinné iba na 1,5 %).{{chýba citácia}} Antihmota nespôsobuje znečistenie ani [[rádioaktívne žiarenie\|radiáciu]] a jedna jej kvapka by mohla zásobovať [[New York (mesto)\|New York]] [[energia\|energiou]] celý [[deň]].{{chýba citácia}} V súčasnosti sú možnosti využitia antihmoty veľmi malé. Jej umelá produkcia je energeticky veľmi náročná a neefektívna. Využíva sa pri nej zrážka častíc s vysokou energiou. Pri produkcii antiprotónov sa využívajú urýchľovače protónov, ktoré urýchlia protóny na rýchlosti blízke [[rýchlosť svetla\|rýchlosti svetla]] a tieto urýchlené protóny dopadajú na terče z ťažkých jadier, pričom okrem množstva iných častíc vznikajú páry hmoty a antihmoty. Na vznik jedného antiprotónu takouto metódou je však potrebných 10<sup>5</sup> protónov. Na produkciu jedného gramu antihmoty je potrebné dodať energiu 1,16x10<sup>21</sup> J/g, preto sa v súčasnosti touto metódou ročne produkuje iba približne 10 nanogramov antihmoty.<ref>{{Citácia periodika \|meno=Vladimír \|priezvisko=Wagner \|rok=2008 \|titul=Jaderné zdroje pro vesmírnou kolonizaci \|periodikum=[[KOZMOS]] \|ročník=XXXIX \|číslo=4 \|strany=25}}</ref>

Antihmota: Rozdiel medzi revíziami