Pozývací list: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d →‎Po 1989: wikilinky
Riadok 51:
 
== Po 1989 ==
Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Václavovi Havlovi]] vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992. List bol údajne objavený zapečatený 15. júla 1992 (dva dni pred jeho odovzdaním) v Štátnom archíve Ruskej federácie. Obálka bola podpísaná [[KonštantínKonstantin Ustinovič ČerněnkoČernenko|Konštantínom ČerněnkomČernenkom]] s poznámkou: ''Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať.'' Samotný text bol zmenený Brežnevovou rukou, preto sa predpokladá, že si vyžiadal novú verziu, ktorá mala byť podpísaná viacerými "žiadateľmi o bratskú pomoc". Podľa niektorých informácií sa Brežnev pri rozhodovaní o budúcom vodcovi ČSSR vyjadroval o Biľakovi ako neschopnom, pretože nedokázal na pozývací list získať 200 sľubovaných podpisov.
 
[[Václav Havel|Havel]] dostal od [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcina]] okrem pozývacieho listu aj spomínaný Kapekov osobný list a zápis z porady z 18. augusta piatich najvyšších komunistických predstaviteľov krajín, ktoré sa podieľali na okupácii, z ktorého vyplýva, že Brežnev práve vtedy navrhol použiť pozývacie listy na oficiálne zdôvodnenie intervencie.<ref>Jiří Šťastný: Před dvaceti lety se zabil Antonín Kapek, jeden z autorů zvacího dopisu z roku 1968, Idnes.cz, 23. mája 2010, (česky) [http://zpravy.idnes.cz/pred-dvaceti-lety-se-zabil-antonin-kapek-jeden-z-autoru-zvaciho-dopisu-z-roku-1968-g0a-/domaci.aspx?c=A100522_174558_domaci_js Dostupné online]
Riadok 61:
</ref> Súdny spis zostal tajný doteraz aj po Biľakovej smrti.<ref>Biľakov spis zostal tajný aj po smrti, ukázali aspoň hlavné dôkazy, [http://www.sme.sk/c/7204049/bilakov-spis-zostal-tajny-aj-po-smrti-ukazali-aspon-hlavne-dokazy.html Sme 16.5.2014]</ref> V rozhovore pre Českú televíziu uviedol vydavateľ knihy Biľakových spomienok, že Biľak sa sám priznal, že o intervencii vedel už týždeň pred jej začiatkom. 14.8.1968 sa totiž stretol na tajnej schôdzi s ideológom Suslovom a šéfom Ukrajinskej KS Šelestom<ref>Lucie Strašíková: Biľak: O intervenci jsem věděl - přiznávám, ale Až po mé smrti, ČT 6. 4. 2014, (česky) [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/268678-bilak-o-intervenci-jsem-vedel-priznavam-ale-az-po-me-smrti/ online]
</ref> v maďarskom Komárome.<ref>Soňa Pacherová: Biľakovu knihu predávajú aj po zákaze, Pravda, 09. júla .2015. [http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/360984-bilakovu-knihu-predavaju-aj-po-zakaze/ Online]
</ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}