Victor Horta: Rozdiel medzi revíziami

d
(obrázok, typografia)
Počas tohto obdobia sa začal spoločensky aktivizovať a stal sa členom viacerých spolkov a tajných bratstiev, bol členom [[Les Amis Philanthropes]] v [[Brusel]]i. Zabezpečilo mu to príval novej klientely, tak sa znova vrátil k navrhovaniu domov a obchodov. Písal sa rok [[1893]]. Získalo sa mu veľkej slávy najmä kvôli jeho architektonickej tvorbe. Bol objednaný ku kompletizácií mnohých dôležitých [[brusel]]ských budov. K čoraz väčšej obľube nového umeleckého smeru sa mu dostalo ponuky navrhnúť Hotel Solvay (1895 – 1900) a jeho vlastnú rezidenciu ([[1898]]), v ktorom bola použitá najmä [[oceľ]] a kamenná [[fasáda]] s vypracovaným a zložitým [[oceľ]]ovým [[interiér]]om.
 
[[Art Nouveau]] bol umelecký smer, ktorý podliehal ako [[móda|módnemu]] obdivu tak i [[móda|módnemu]] zatracovaniu. Dôsledkom týchto dvojakých postojov bolo i to, že rada secesných stavieb bola v dobe odlivu záujmu zbúraná. Z toho je najznámejší Ľudový dom ([[Maison du peuple]] [[1895]]-[[1899]]), postavený v [[Brusel]]i na zákazku [[Belgicko|belgickej]] robotníckej politickej strany [[Parti Ouvrier Belge]]. Bohužiaľ [[palác]] vyhorel a v roku [[1965]] boli trosky odstránené. Napriek tomu zopár hortových budov stojí dodnes. Najznámejšie sú [[HotelHôtel Tassel]], [[Hotel Solvay]], [[Hotel van Eetvelde]] a vlastný [[ateliér]], ktoré boli v roku [[2000]] zapísané na Zoznam svetového dedičstva [[Unesco]]. Ďalšou známou budovou je [[Magasins Waucquez]], predtým obchodný dom, teraz [[Múzeum komiksov]] v [[Brusel]]i.
 
Victor Horta zomrel v [[Brusel]]i [[9. január]]a v [[1947]], kde je aj pochovaný na cintoríne v [[Ixelles]].