Sputnik 1: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
infobox, rozšírenie |
||
Riadok 1:
{{
|
| obrázok = Sputnik
| titulok = Replika Sputniku 1
| hlavní_dodávatelia = [[Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova|OKB-1]], Ministerstvo rádiotechnického priemyslu
▲| prevádzkovateľ = [[Rada ministrov Sovietskeho zväzu]]
| iné_názvy =
| cospar = 1957-001B▼
|
| miesto_štartu = [[Bajkonur]], [[Kazachstan]] (LC-1)
| nosná_raketa = [[Sputnik (nosná raketa)|Sputnik 8K71PS]]
▲| štart = [[4. október]] [[1957]], 19:28:34 [[Coordinated Universal Time|UTC]]
| dĺžka_misie = 92 dní
| zánik = [[4. január]] [[1958]]▼
| hmotnosť = 83,6 [[kilogram|kg]]▼
|
▲| zánik = [[4. január]] [[1958]]
| epocha = 1956
| umiestnenie = [[nízka obežná dráha Zeme]]
▲| cospar = 1957-001B
| typ_dráhy = [[geocentrická dráha|geocentrická]]
▲| katalóg = 2
| výška =
▲| web = [http://nssdc.gsfc.nasa.gov/database/MasterCatalog?sc=1957-001B NASA NSSDC Master Catalog]
| obežná_rýchlosť = 7,8 km/s
▲| hmotnosť = 83,6 kg
| veľká_polos = 6 955,2 [[kilometer|km]]
| periapsis = 215 [[kilometer|km]]
| apoapsis = 939 [[kilometer|km]]
| pozícia =
▲| inklinácia = 65,1°
▲| perióda = 96,2 minút
}}
'''Sputnik 1''' ({{
== Súvislosti vzniku ==
V rámci [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi veľmoci [[Spojené štáty|USA]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]] sa Sovieti rozhodli existujúce programy urýchliť a vypustiť na obežnú dráhu čo najjednoduchšiu družicu s hmotnosťou do 100 kg. V začiatkoch projektovania bola označená ako Prostejšij Sputnik – Jednoduchšia družica, pretože bola „núdzovým riešením“, keď plnohodnotná vedecká družica (ktorá neskôr letela ako [[Sputnik 3]]) nebola pripravená včas. Cieľom bolo overiť, či je vôbec let vesmírom možný. Mala mať jediný vedecký prístroj – vysielačku.
== Hlavné údaje ==
Bola skonštruovaná koncom 50. rokov 20. storočia [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergejom Koroľovom]] v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Vyštartovala z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašskej SSR]] dňa [[4. október|4. októbra]] [[1957]] o 19:28:34 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC) pomocou upravenej dvojstupňovej [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[R-7 (balistická raketa)|R-7]], ktorá bola z vojenskej verzie pre kozmonautiku upravená a premenovaná na raketu [[Sputnik (nosná raketa)|Sputnik]]. Vypustená bola v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku. Patrí do kategórie vedeckých satelitov.
Sputnik 1 obsahoval vysielač, ktorý od [[4. október|4. októbra]] do [[25. október|25. októbra]] 1957 vysielal na frekvenciách 20,005 a 40,002 [[Hertz (jednotka)|MHz]] pípavý signál, ktorý sa vo svojej dobe stal symbolom začiatku kozmickej éry. Vysielaný signál umožňoval prvýkrát preverovať skreslenie pri prenose z obežnej dráhy, teda aj vlastnosti atmosféry a ionosféry. Družica krúžila okolo Zeme do [[4. január]]a [[1958]], kedy po 1 440 obletoch vstúpila do zemskej atmosféry a zhorela.
== Konštrukcia družice ==
Družica mala sférický tvar s priemerom 58 [[centimeter|cm]] a hmotnosťou 83,6 kg. Jej telo bolo vyrobené z dvoch hliníkových polosfér s hrúbkou steny 2 [[milimeter|mm]]. Vnútri boli umiestnené dva vysielacie moduly, batériový blok, ventilačný systém a snímače teploty a tlaku. Polosféry boli spojené a utesnené, vnútro družice bolo napustené dusíkom s tlakom 1,3 atm. Vonkajší plášť družice bol takisto sférický a zabezpečoval tepelné tienenie jadra družice. Hrúbka jeho steny bola 1 mm. K vonkajšku družice boli pripojené dva páry dipólových antén s dĺžkami 2,9 a 2,3 m. Tie boli uchytené pružinovým mechanizmom, ktorý po dosiahnutí obežnej dráhy zaistil ich rozovretie na 70°.
Vysielače pracovali na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz. Vysielaný signál bol modulovaný frekvenciou približne 1 kHz s dĺžkou impulzu 0,3 sekundy a rovnako dlhou pauzou. Oba vysielače sa počas vysielania impulzu a medzery striedali. Vysielač s výkonom 1 W bolo možné pomerne ľahko zachytiť a monitorovať bežnými rádioprijímačmi s príslušným frekvenčným pásmom.
Vnútorný ventilátor hnal dusíkovú atmosféru okolo prístrojov a chladné zadné polosféry družice, a tým zaisťoval tepelnú reguláciu. Spínaný bol pri vzraste teploty nad 30 °C a opätovne vypínaný pri poklese pod 23 °C.
Napájanie zabezpečoval blok 3 AgZn batérií s celkovou hmotnosťou 51 kg, ktoré mali dostatočnú kapacitu pre zásobovanie prístrojov po dobu 14 dní.
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Sputnik-1}}
|