Fosílne palivo: Rozdiel medzi revíziami

Vek organizmov, z ktorých vznikli fosílne palivá predstavuje milióny rokov. Fosílne palivá obsahujú vysoké percento [[Uhlík|uhlíka]] a patrí k nim [[uhlie]], [[ropa]] a [[zemný plyn]]. Medzi ďalšie najbežnejšie používané deriváty fosílnych palív patrí [[petrolej]] a [[propán]]. Môžu mať podobu prchavých látok s nízkym pomerom uhlíka k [[Vodík|vodíku]], ako [[metán]] alebo podobu tekutých látok ako [[benzín]], alebo pevných látok zložených skoro z čistého uhlíka, ako napríklad [[Antracit|antracitové]] uhlie. Teória, že fosílne palivá boli vytvorené zo skamenených pozostatkov mŕtvych rastlín prostredníctvom ich vystavenia vysokej teplote a tlaku v zemskej kôre po dobu miliónov rokov (pozri biogénnu teóriu) bola prvýkrát predstavená [[Georgius Agricola|Georgiusom Agricolom]] v roku 1556 a neskôr [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michailom Lomonosovom]] v 18. storočí.

Používanie fosílnych palív vyvoláva vážne obavy o [[životné prostredie]]. Spaľovanie fosílnych palív vyprodukuje približne 21,3 miliardy ton (21,3 gigaton) [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] (CO2) v priebehu jedného roka. Odhaduje sa, že prírodné procesy môžu absorbovať iba polovicu z tohto množstva, takže každoročne vidíme čistý nárast [[Atmosféra Zeme|atmosférického]] oxidu uhličitého o 10,65 miliardy ton (jedna tona atmosférického oxidu uhličitého  sa rovná 3,7 tonám oxidu uhličitého). Oxid uhličitý patrí medzi [[Skleníkový plyn|skleníkové plyny]], ktorý zvyšuje radiačné pôsobenie a prispieva ku [[Globálne otepľovanie|globálnemu otepľovaniu]], čo spôsobuje, že sa priemerná teplota povrchu planéty zvyšuje. To podľa názoru mnohých klimatológov spôsobí výrazné vedľajšie účinky. Celosvetové zámery hľadania obnoviteľných zdrojov energie sú zamerané na zníženie produkcie skleníkových plynov.

Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú ložiská mnohých energetických surovín (napríklad [[antracit]], [[Urán (prvok)|urán]], [[ropa]], [[zemný plyn]], [[uhlie]], [[gazolín]], [[Hnedé uhlie|lignit]] a iné) a z toho sa v slovenskom priemysle využívajú tieto 4 suroviny:  ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit (údaje z roku 2009).

Fosílne palivá sú veľmi dôležité, lebo ich spaľovaním (prostredníctvom oxidácie na oxid uhličitý a vodu) vzniká veľké množstvo [[Energia|energie]] na jednotku [[Hmotnosť|hmotnosti]]. Používanie uhlia ako paliva sa datuje už od histórie. Uhlie sa používalo na prevádzku pecí na tavenie [[Železná ruda|železnej rudy]]. Prírodné ložiská plynu sú tiež hlavným zdrojom chemického prvku [[Hélium|hélia]].

Ešte pred druhou polovicou 18. storočia, vodné a veterné mlyny poskytovali energiu potrebnú pre priemysel ako napríklad pri mletí múky, rezaní dreva alebo čerpania vody a pálenie dreva alebo rašeliny poskytovalo teplo do domácností. Široké využitie fosílnych palív, najprv to bolo uhlie a potom ropa, dovolilo naštartovať parné stroje, čo viedlo k [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcií]].

Princíp ceny a dopytu predpokladá, že ak sa zásoby uhľovodíkov budú znižovať, ich cena bude narastať. Z tohto dôvodu vyššie ceny povedú k zvýšeniu hľadania alternatív. [[Obnoviteľný zdroj energie|Obnoviteľné zdroje energie]] sa z hľadiska používania stanú ekonomickejšie. Umelý benzín a ostatné obnoviteľné zdroje energie sú z hľadiska výrobných a spracovateľských technológií drahšie ako bežné zásoby benzínu, ale v blízkej budúcnosti sa môžu stať ekonomicky dostupnejšie. Rôzne alternatívne zdroje energie zahŕňajú [[Jadrová energia|jadrovú]], [[Hydroelektrická energia|hydroelektrickú]], [[Slnečná energia|solárnu]], [[Veterná energia|veternú]] a [[Geotermálna energia|geotermálnu]] energiu.

Jednou z najsľubnejších alternatív obnoviteľných zdrojov energie je využitie nepožívateľných kŕmnych zásob a [[Biomasa (energetika)|biomasy]] a to prostredníctvom zachytávania oxidu uhličitého použitého ako [[biopalivo]]. Aj keď tieto postupy nie sú bezproblémové, používajú sa po celom svete.

Spaľovanie fosílnych palív vytvára sírové, uhličité a dusíkaté [[Kyselina|kyseliny]], ktoré sa dostávajú na zemský povrch v podobe [[Kyslý dážď|kyslých dažďov]], čo má vplyv ako na prírodné, tak aj na zastavané oblasti. Pomníky a sochy vyrobené z [[Mramor|mramoru]] a [[Vápenec|vápenca]] sú obzvlášť zraniteľné, pretože kyselina rozpúšťa [[uhličitan vápenatý]]. Spaľovanie uhlia tiež vytvára veľké množstvo [[Popol|popola]] a [[Popolček|popolčeka]]. Tieto materiály sa používajú v rôznych oblastiach. Napríklad, používajú sa približne v 40% americkej produkcie.