Fosílne palivo: Rozdiel medzi revíziami

Vek organizmov, z ktorých vznikli fosílne palivá predstavuje milióny rokov. Fosílne palivá obsahujú vysoké percento [[Uhlík|uhlíka]] a patrí k nim [[uhlie]], [[ropa]] a [[zemný plyn]]<ref>[http://www.sciencedaily.com/articles/f/fossil_fuel.htm ''Fosílne palivá ("Fossil fuel"'')]'', in ScienceDaily.''</ref>. Medzi ďalšie najbežnejšie používané deriváty fosílnych palív patrí [[petrolej]] a [[propán]]. Môžu mať podobu prchavých látok s nízkym pomerom uhlíka k [[Vodík|vodíku]], ako [[metán]] alebo podobu tekutých látok ako [[benzín]], alebo pevných látok zložených skoro z čistého uhlíka, ako napríklad [[Antracit|antracitové]] uhlie. Teória, že fosílne palivá boli vytvorené zo skamenených pozostatkov mŕtvych rastlín<ref>''Novaczek, Irene (September 2000). [http://www.elements.nb.ca/theme/fuels/irene/novaczek.htm "Canada's Fossil Fuel Dependency"]. Výňatok. Vydané  18.1.2007.''</ref> prostredníctvom ich vystavenia vysokej teplote a tlaku v zemskej kôre po dobu miliónov rokov (pozri biogénnu teóriu) bola prvýkrát predstavená [[Georgius Agricola|Georgiusom Agricolom]] v roku 1556 a neskôr [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michailom Lomonosovom]] v 18. storočí.

Používanie fosílnych palív vyvoláva vážne obavy o [[životné prostredie]]. Spaľovanie fosílnych palív vyprodukuje približne 21,3 miliardy ton (21,3 gigaton) [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] (CO2) v priebehu jedného roka. Odhaduje sa, že prírodné procesy môžu absorbovať iba polovicu z tohto množstva, takže každoročne vidíme čistý nárast [[Atmosféra Zeme|atmosférického]] oxidu uhličitého o 10,65 miliardy ton (jedna tona atmosférického oxidu uhličitého  sa rovná 3,7 tonám oxidu uhličitého).<ref>[http://www.eia.doe.gov/oiaf/1605/ggccebro/chapter1.html Čo sú skleníkové plyny? ''("What Are Greenhouse Gases?"'')]''. Vydané 9.9.2007''</ref> Oxid uhličitý patrí medzi [[Skleníkový plyn|skleníkové plyny]], ktorý zvyšuje radiačné pôsobenie a prispieva ku [[Globálne otepľovanie|globálnemu otepľovaniu]], čo spôsobuje, že sa priemerná teplota povrchu planéty zvyšuje. To podľa názoru mnohých klimatológov spôsobí výrazné vedľajšie účinky. Celosvetové zámery hľadania obnoviteľných zdrojov energie sú zamerané na zníženie produkcie skleníkových plynov.

Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú ložiská mnohých energetických surovín (napríklad [[antracit]], [[Urán (prvok)|urán]], [[ropa]], [[zemný plyn]], [[uhlie]], [[gazolín]], [[Hnedé uhlie|lignit]] a iné) a z toho sa v slovenskom priemysle využívajú tieto 4 suroviny:  ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit.<ref>Energetické suroviny, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, dostupné [http://kekule.science.upjs.sk/chemia/digitalna_kniznica/assets/data/Fosilne%20zdroje%20energie.pdf online]</ref>

Spaľovanie fosílnych palív vytvára sírové, uhličité a dusíkaté [[Kyselina|kyseliny]], ktoré sa dostávajú na zemský povrch v podobe [[Kyslý dážď|kyslých dažďov]], čo má vplyv ako na prírodné, tak aj na zastavané oblasti. Pomníky a sochy vyrobené z [[Mramor|mramoru]] a [[Vápenec|vápenca]] sú obzvlášť zraniteľné, pretože kyselina rozpúšťa [[uhličitan vápenatý]]. Spaľovanie uhlia tiež vytvára veľké množstvo [[Popol|popola]] a [[Popolček|popolčeka]]. Tieto materiály sa používajú v rôznych oblastiach. Napríklad, používajú sa približne v 40% americkej produkcie.<ref>Americká uhoľná asociácia (American Coal Ash Association), [http://acaa.affiniscape.com/associations/8003/files/2004_CCP_Survey%289-9-05%29.pdf ''"CCP Production and Use Survey"'']</ref>

Na summite v Paríži bola v decembri 2015 podpísaná dohoda o zmene klímy. Ako [[Európska únia|Európska Únia]], tak aj [[Slovensko]] smerujú k zníženiu používania fosílnych palív a snažia sa o využitie obnoviteľných zdrojov energie. Na Slovensku, v porovnaní s rokom 1990, do roku 2013 klesla úroveň tvorby emisií CO₂ a CH₄ v priemere o 50%. Tento pokles je na Slovensku spôsobený priemyselnými zmenami ([[Reštrukturalizácia (konkurzné právo)|reštrukturalizácia]], [[privatizácia]]), legislatívou a vplyvom EU (obchodovanie s [[Emisia (životné prostredie)|emisiami]]). S poklesom tvorby emisií je spojený aj pokles samotného používania fosílnych palív o 45% v rámci priemyselného a nepriemyselného využitia fosílnych palív.<ref>Výzvy v odvetví energetiky a energetická politika, Príspevok Komisie pri príležitosti zasadnutia Európskej rady, 22. mája 2013, dostupné [http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/energy2_sk.pdf online]</ref>