Hongkong: Rozdiel medzi revíziami

Podľa [[Archeológia|archeologických]] výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5 000 rokmi. Dokazujú to rôzne [[neolit]]ické artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]] (206 pred Kr. po 260 pred Kr.) bolo územie Hongkongu osídlené [[Číňania|Číňanmi]]. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618 – 907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261 – 1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom [[perlorodka|perlorodiek]].

 

 

Krátko po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému [[Japonsko|Japonsku]]. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] sa zo [[Šanghaj]]a do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca [[Teng Siao-pching]] predstavil doktrínu ''[[Jedna krajina, dva systémy]]'', ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongkongu stal špeciálny administratívny región tzv. ''Special Administrative Region (SAR)'' pod správou Číny.

====Múzeum kultúrneho dedičstva====

[[Súbor:Hong Kong Heritage Museum 201305.jpg|náhľad|Hong Kong Heritage Museum]]

 

Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. V jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tematizované a podložené exponátmi. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú historický vývin.

 

V roku 2013 bola na najvyššom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia, ktorá predstavovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení [[Bruce Lee]]ho. Vo vstupnej hale na schodoch stála jeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: "Pohybuj sa ako voda – buď tichý ako zrkadlo".

<br>Na prízemí múzea sa v roku 2013 nachádzala expozícia venujúca sa svetoznámej [[kantónska opera|kantónskej opere]]. Steny lemovali pestrofarebné rekvizity a kostýmy. Od vchodu bola výstava zoradená podľa časovej postupnosti od jej počiatkov až po dnešok. Významné postavenie účinkujúcich sa v opere odzrkadľuje v náročnosti kostýmov.

 

Ďalšou z rozsiahlejších je čínska zbierka moderného umenia, [[kaligrafia|kaligrafie]] a maliarstva The Chinese Fine Art, ktorej pôvod siaha do 60. rokov 20. storočia. Múzeum na začiatku mnoho obrazov kúpilo, ale veľa ďalších získalo darom a zbierka sa tak v poslednom období rozšírila o cca 5 000 exponátov. Je rozdelená do štyroch častí: maliarske diela z provincie Kuang-tung, kaligrafia z provincie Kuang-tung, škola Lingnan a čínske moderné umenie. Výstava poukazuje na vývoj už spomenutých oblastí s dôrazom na vývoj čínskeho umenia 20. storočia. Mnohí umelci z provincie Kuang-tung mali sklony k modernizácii a vyznačovali sa osobitým, jedinečným štýlom. Umelci ako Zhang Mu, Li Jian, Su Su Renshan a Liupeng, ktorí mali každý osobný, jedinečný štýl, boli vzorom pre ďalších umelcov 20. storočia. Kaligrafia z provincie Kuang-tung predstavuje vývoj od stredu obdobia dynastie Ming (14. až 17. storočie) po súčasnosť. Pri vývoji moderného čínskeho umenia zohrala závažnú rolu tiež Lingnanská škola. Zakladatelia lingnanskej školy, Gao Jianfu, Gao Qifeng a Chen Shuren, sú zástancami hnutia „New Chinese Painting” a jeho teórie a praxe miešania západných vplyvov do čínskeho umenia. Jedným z mnohých výnimočných diel vystavených práve v tejto zbierke je zvitok typického umelca – úradníka menom Li Jian (*1747 – †1799), ktorý celý svoj život úspešne kultivoval klasické umenia, predovšetkým poéziu, kaligrafiu, maliarstvo a rezbárstvo. Vystavenú krajinku na zvitku namaľoval potom, ako sa zotavil z choroby počas návštevy provincie Kuang-tung. Jeho univerzálnosť, schopnosť vytvárať formy pomocou rôznych techník miešajúcich štýly maliarov Shitao (*1642 – †1707) a Ni Zana (*1301 – †1374) sú jedinečné a Li Jianovi sa preto pripisuje vytvorenie charakteristických vlastností pre výtvarné umenie z provincie Kuang-tung.

 

 

== Pozri aj ==