Chauvetova jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami

'''Chauvetova jaskyňa''' [''šóvetova''] je nálezisko [[praveké umenie|jaskynných malieb]] z obdobia vrchného [[paleolit]]u ([[aurignacien]]). Ich vek sa odhaduje na 30 až 32  000 rokov a patria tak k vôbec najstarším .

Jaskyňa leží v južnom [[Francúzsko|Francúzsku]] pri obci [[Vallon-Pont-d’Arc]], asi 70 km severne od [[Nîmes]], vo vápencovom útese nad bývalým korytom rieky [[Ardèche (rieka)|Ardèche]]. V kraji je síce rad archeologicky významných jaskýň, Chauvetova jaskyňa je ale mimoriadne veľká, maľby zvierat majú vynikajúcu úroveň a sú veľmi dobre zachované. Na viac ako sto kresbách a maľbách je zachytených najmenej 13 druhov zvierat, vrátane jaskynných [[hyena|hyen]], [[Ursida|medveďov]], [[Lev púšťový|levov]] a [[leopard]]ov. V niektorých prípadoch sú zvieratá zachytená v pohybe, alebo tvoria skupiny. Popri tom je v jaskyni množstvemnožstvo geometrických kresieb, liniek a bodov. Okrem malieb sa v jaskyni našli aj ďalšie predmety a stopy ľudskej činnosti, napríklad čierny nános od sadzí z pochodní, ktorými sa v jaskyni svietilo, odtlačky detských rúk a ďalej stopy medveďov a množstva kostí.

Jaskyňa je pomenovaná po speleológovi Jean-Marie Chauvetovi, ktorý ju v roku [[1994]] s dvoma kolegami, E. Brunel-Deschampsovou a Ch. Hillairom objavil, a v roku [[1996]] opísal. DatovaniaDatovanie bolo spočiatku predmetom odborných sporov, [[Uhlíková metóda C14|rádiokarbónová metóda datovania]] ale ukázala, že maľby skutočne pochádzajú z doby pred 30-32 tisíc rokmi, ďalšie stopy sú o niekoľko tisícročí mladšie. Speleologický výskum ukázal, že pred nejakými 25 tisícami rokov bol vchod do jaskyne uzavretý zosuvom pôdy, čím sa vysvetľuje neprítomnosť mladších stôp. Aby sa predišlo poškodeniu malieb návštevníkov, ako sa stalo v [[Lascaux (jaskyňa)|Lascaux]], je jaskyňa pre verejnosť uzavretá.

{{projekt|commons=Category:Chauvet Cave}}