Kolektivizácia v Sovietskom zväze: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:RIAN archive 79113 Seizing grain from kulaks.jpg|náhľad|Členovia komsomolu rekvirujú úrodu ukrajinskému roľníkovi, ktorý ju pred nimi skrýval na cintoríne.]]

 

 

Jej oficiálnym cieľom bolo vytvorenie socialistických výrobných vzťahov na sovietskom [[vidiek]]u, premena jednotlivých poľnohospodárskych výrobcov malého rozsahu na veľké produktívne podniky, čo malo sprevádzať [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] zavádzanú politiku masívnej [[industrializácia|industrializácie]] krajiny. Súčasťou kolektivizácie bol masívny odlivu finančných, materiálnych a pracovných zdrojov z [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárskeho]] sektora do [[priemysel|priemyslu]]. Bola preto efektívnym revolučným základom pre ďalší rýchly rast priemyslu, hlavne tým, že umožnila rýchlejšie prekonať jeho zaostalosť.<ref name="BSE">{{Citácia elektronického dokumentu

[[Súbor:Wladimir Gawriilowitsch Krikhatzkij - The First Tractor.jpg|náhľad|Propagandistický obraz socialistického realizmu ''Prvý traktor v dedine.'']]

Stalinom nariadená kolektivizácia poľnohospodárstva umožnila sovietskemu systému získať kompletnú kontrolu nad obyvateľstvom vidieka. Sovietska propaganda oslavovala jej výsledky v rôznych ohľadoch, najmä tým, že podporila industrializáciu finančne ako aj presunom veľkého množstva pracovnej sily z vidieka do miest.<ref name="BSE"/> Analýzy však ukazujú, že náklady na kolektivizáciu v konečnom dôsledku ďaleko presiahli jej prínosy.<ref>Shearer, D. R., 2015, Stalinism, 1928–1940. in Suny, R.G. (Ed.), The Cambridge History of Russia. Vol 3. Cambridge University Press, Cambridge, s. 192 - 216</ref> Jej dopad na vidieku bol katastrofický. Úroveň produkcie obilia sa podarilo vyrovnať na hodnotu z pred roku 1928 až v roku 1940. [[Živočíšna výroba]] sa spamätávala ešte dlhšie a stav z roku 1928 dosiahla až v 50. rokoch.<ref name="Megabook"/> Percentuálne najvyššia produkcia potravín (až 25 %) na výmeru pôdy (2 - 3 % celkovej ornej pôdy) zostala na [[záhumienok|záhumienkoch]], pôde, ktorú mohli pracovníci kolchozov obrábať ako vlastnú.<ref>Ellman, M., 1988, [http://www.jstor.org/pss/4378606 ''Soviet agricultural policy.''] Economic and Political Weekly, s. 1208-?</ref>

 

Kolektivizáciu podľa sovietskeho vzoru aplikovalo aj viacero krajín, ktoré zostali pod sovietskym vplyvom po druhej svetovej vojne vo Východnej Európe. Medzi nimi aj [[Česko-Slovensko]]. Miery pri ich presadzovaní boli často tvrdé, k tragédii rozsahom podobnej ako tomu bolo v ZSSR však nedošlo.