Kolektivizácia v Sovietskom zväze: Rozdiel medzi revíziami

V roku 1928, po tom čo Stalin začal upevňovať svoju moc v [[boľševik|boľševickej]] strane na úkor jej ostatných vodcov (odstránením [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]], [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Zinovieva]] a [[Lev Borisovič Kamenev|Kameneva]]), krajina vyhlásila svoj prvý [[päťročný plán]]. Novými cieľmi bola [[industrializácia]] a získanie kontroly nad výrobou [[potraviny|potravín]], ktorá bola hlavne v rukách drobných a stredných [[roľník]]ov. Sovietsky režim spočiatku vykupoval od roľníkov potraviny ([[kontingent]]y) za štátom stanovené ceny a ďalej ich predával do zahraničia, čím získaval podstatnú časť financií na nákupunákup drahých zahraničných priemyselných zariadení. Keď však neboli roľníci ochotní predávať štátu svoje produkty za nízke ceny, ohrozovali tak ďalšie pokračovanie Stalinových plánov. To mala pomôcť dosiahnuť [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. V pôvodnom pláne prvej päťročnice sa počítalo, že dobrovoľne ku kolektivizácii prikročí 16 - 18 % roľníkov.<ref name="Megabook">{{Citácia elektronického dokumentu