Maďari na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Po maďarsky nazývaní ''Palócok.'' Pomenovanie má posmešný charakter. Maďarské obyvateľstvo [[Gemerská župa|Gemerskej]] a [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]] župy, po maďarsky nazývaných ''Palócok''. Pomenovanie má posmešný charakter.Jedná sa o potomkov [[Kumáni|Kumánov]], ktorí sa na tomto území usídlili v [[13. storočie|13]]. storočí. Delia sa na východných a západných Palócov, podľa náboženskéhokonfesionálneho zloženia ([[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|katolíci]], [[Kalvinizmus|kalvíni]], [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteráni]]) a podľa bývalého spoločenského postavenia ([[Poddanstvo (roľníci)|poddaní]] a [[Zeman|zemania]])<ref name=":0">MRUŠKOVIČ, Viliam. ''Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia''. Martin: Matica Slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7, S. 325. </ref>.

Maďarsky nazývaní ''Barkók.'' Jedná sa o podskupinu Palócov. Väčšina žije v Maďarsku v kraji ''Barkság,'' na Slovensku sa jedná maďarské obyvateľstvo obcí na rieke [[Gortva (rieka)|Gortva]]. Pomenovanie je hanblivé a vzniklo podľa mena, pôvodom talianskeho veliteľa 40. uhorského [[Husár|husárskeho]] pluku [[Vince Barco|Vinceho Barca]], ktorí na konci 20. rokov [[18. storočie|18]]. storočia táboril v južnom [[Gemerská župa|Gemeri]] a severnom [[Boršodská župa|Boršode]]. Na území Slovenska sa jedná o obce - [[Gemerský Jablonec]], [[Petrovce (okres Rimavská Sobota)|Petrovce]], [[Dubno (okres Rimavská Sobota)|Dubno]], [[Jestice]], [[Hostice]], [[Gemerské Dechtáre]] a [[Hajnáčka (okres Rimavská Sobota)|Hajnáčka]]<ref name=":0" />.

Po maďarsky ''Medvesaljak,'' sú palócki obyvatelia piatich obcí [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchoviny]] ([[Maďarčina|maď]]. ''Medves''). Vyznávajú [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|katolicizmus]]. Do polovice [[20. storočie|20]]. storočia boli uzavretí a endogamní. Ide o obce - [[Večelkov]], [[Studená (okres Rimavská Sobota)|Studená]], [[Tachty]], [[Stará Bašta]] a [[Nová Bašta]]<ref name=":0" />.