Španielska občianska vojna (1936): Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
d (wl., vjz)
d (preklepy)
Vo vojne sa z neprehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali dve strany: prevažne ľavicoví Republikáni bojujúci na strane oficiálnej vlády [[Druhá španielska republika|Španielskej republiky]] a pravicoví Nacionalisti, ktorí boli neskôr nazývaní [[Frankizmus|frankisti]] podľa generála Franca, ktorý sa v priebehu vojny vyprofiloval v hlavného povstaleckého vodcu.
 
Hoci [[Spoločnosť národov]] obhajovala politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbraňové embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistov to od prvopočiatku konfliktu boli [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a na strane republikánov od októbra 1936 [[ZSSR]] a [[Mexiko]]. Mimo toho na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľnícke jednotky z ďalších štátov – tzv. [[Interbrigáda|Interbrigádyinterbrigády]].
 
Vojna skončila jasným víťazstvom lepšie organizovaných frankistov, po ktorom nasledovalo dôkladné „očistenie“ španielskej spoločnosti od všetkého komunistického alebo čokoľvek čo by pripomínalo druhú republiku a to zahŕňalo predovšetkým odbory a politické strany. Boli zničené alebo neprístupné rady archívov, nepohodlní jedinci boli často uväznení, nútení odísť do exilu či zavraždení. Množstvo obetí je otázne; odhady sú približne pol milióna mŕtvych.<ref>
Na rozdiel od Ľudového frontu sa frankisti politicky stabilizovali a dňa 29. septembra prijal Francisco Franco moc od [[Výbor národnej obrany v Salamanke|Výboru národnej obrany v Salamanke]] a o dva dni neskôr dostal titul [[generalissimus]], čím sa stal faktickým vládcom povstalcami kontrolovaných území a najvyšším vojenským veliteľom.
Neutralita a zbrojné embargo už v tejto dobe boli porušované úplne bežne. V Španielsku operovala nemecká [[Légia Condor]] a talianske jednotky [[Corpo Truppe Volontarie]] (CTV) bojujúce na strane generála Franca. 6. októbra vydal [[Sovietsky zväz]] protest proti porušovaniu embarga na dovoz zbraní španielskym frankistickým povstalcom a od 12. októbra začal dodávať republikánskej vláde zbrane, ktoré boli platené zlatom zo španielskych zlatých rezerv. Na strane republikánov bojovali tzv. [[Interbrigády​​Interbrigáda|interbrigády​​]], čo boli antifašistickí ľavicoví dobrovoľníci zo 17 štátov.
 
==== Od obkľúčenia Madridu (november 1936) do dobytia Gijóne (21. októbra 1937) ====