Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami

'''Kresťanské symboly''' sú znakové obrazce, ktoré nesú určitý hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa tak ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom umení kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom. Môžeme ich nájsť v písomnej alebo figurálnej podobe.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 str.297-298.</ref>

 

 

V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom [[kríž|kríža]]. Kríž (latinsky crux) je symbol [[ukrižovanie|ukrižovania]] Krista, či symbol kresťanstva vôbec. Kríž bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rímanmi. Kríž sa ako symbol kresťanstva začal používať až v dobe, kedy cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] ukrižovania zakázal.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994,ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových [[monogram|monogramov]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Kríž sa postupom času stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 146.</ref> V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe [[krucifix|krucifixu]]. Východná architektúra uprednostňovala plošné zobrazenia kríža (ikony). Po reformácii symbol kríža ako vizuálneho symbolu užíva len [[anglikánska cirkev]] a [[luterstvo]]. Kríž ako symbol rituálneho úkonu sa stále objavuje v [[katolicizmus|katolicizme]] a [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref>

Pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne zvláštne stavby. Mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží. Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v [[sarkofág|sarkofágoch]].<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Už v 2. storočí sa sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia ako napríklad [[kríž]], [[pastier]], ryba a podobne.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.43</ref> Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva [[milánsky edikt|milánskym ediktom]] v roku 313 n.l. [[Konštantín I. Veľký|Konštantínom I. Veľkým]]. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Medzi najvýznamnejší známy patrí dom kresťanskej obce v [[Dúra Európos]], ktorý bol v roku 256 zničený Peržanmi. Už v tomto období sa začali formovať a prejavovať rozdiely v architektúre medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95.</ref>

 

=== Európa ===

Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala [[bazilika]]. Kresťanská bazilika nadväzovala na princíp bazilík rímskych. V období staroveku vyhovovala podmienkam veľkých zhromažďovaní. Priestor býval najčastejšie trojloďový. Stredná loď bola širšia a vyššia ako tie postranné a zhora osvetlená oknami. Hlavná loď často nemala strop a bol ponechaný pohľad na krov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Od bočných lodí bola hlavná loď oddelená stĺpovým a ukončená [[apsida|apsidou]]. Pred hlavnou loďou bola umiestená rajská záhrada, ktorou sa vstupovalo do predsiene a z nej priamo do hlavnej lode. V priestore apsidy stál [[oltár]], spravidla na hrobe [[mučeník|mučeníka]]. Pôdorys sa začal vyvíjať v tvare písmena T (symbolika lode a kríža).<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.39</ref>

 

=== Afrika ===

Stredoveká kresťanská architektúra bola zameraná najmä na architektúru kresťanského [[kostol|kostola]]. Ten sa stal významným prvkom najmä západnej architektúry. Kostol bol v tej dobe hlavnou, centrálnou stavbou v obci. Stavebným materiálom bol najmä kameň. Kostol zohrával dôležitú rolu v živote kresťansky založeného človeka a stal sa pre neho symbolom posmrtného života. Predstavoval oslavu pamiatky Ježiša Krista, mučeníkov a svätých.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 79-81.</ref>

 

=== Európa ===

==== Predrománska architektúra ====

Architektonickým vzorom sa staviteľom stal [[chrám svätého Petra]] v Ríme. Jeho značný vplyv môžeme pozorovať napríklad na kostole vo Fulde. Rozšírený bol okolo roku 800 a reprodukoval v menšom merítku pôdorys chrámu sv. Petra. V tomto kostole sa nachádzal hrob nemeckého apoštola [[svätý Bonifác|svätého Bonifáca]], umiestnený na západnom závere kostola presne tak, ako bol v chráme sv. Petra umiestnený hrob sv. Petra.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 88.</ref>

 

==== Románska architektúra ====

[[Románska architektúra]] je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta [[Rím]] – Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Táto architektúra nadväzuje na predrománsku a taktiež čerpá z kresťanskej [[antika|antiky]] a rímskej tvorby. Románska architektúra nebola dielom jedného národa ale bola súčasťou národov celej Európy.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 116.</ref> Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal [[kameň]]. Vo Francúzsku sa hojne využíval [[vápenec]], Taliansko zas prekypovalo dostatkom [[mramor|mramoru]], ktorý hojne využívalo. Na územiach s nedostatkom kameňa sa používali [[tehly]]. Tehlové stavby z tohto obdobia môžeme nájsť napríklad v Nemecku či Anglicku.

Významná je aj [[bazilika svätého Marka]] v Benátkach, ktorej architektúra je značne ovplyvnená byzantským štýlom. Výrazne je tento štýl viditeľný najmä na piatich kopulách napodobňujúcich byzantské riešenie kostola. Interiér je bohato zdobený [[mozaiky|mozaikami]], mramorom a pozlátením.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 98.</ref>

 

==== Gotická architektúra ====

[[Gotická architektúra]] je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske ([[germáni|germánske]]), čo bolo hanlivé označenie pre barbarské umenie. Vo Francúzsku je tento sloh nazývaný style ogival – sloh lomený.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 136.</ref> Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách svetským duchovenstvom. Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti [[Ile-de-France]], kedy bolo postavené prvé gotické opatstvo [[Saint Denis]], miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 158.</ref> Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a [[rebrová klenba]]. Rebrová klenba bola omnoho vyspelejšia a dokonalejšia ako v románskom slohu. Prepracované rebrá mali za následok stenčenie klenby, ktorá tým pádom zmenšovala tlak vyvodený klenbou.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 135.</ref> Gotická architektúra je najlepšie dokumentovaná na stavbách katedrál. Tie boli buď päťloďové, trojloďové prípadne sedemloďové. Významným znakom gotickej architektúry sú okná. Tie bývali spravidla pretiahnuté, zasklené malými sklenenými tabuľkami jasných a pestrých farieb. Tie sú vzájomne prepojené olovenými pásmi. Tieto pestrofarebné sklá vyvolávajú v interiéry stavby svetelné efekty a tajomnú atmosféru. Západné priečelie katedrál tvorili spravidla dve veže. Hlavné zdôraznenie priečelia tvorili zdobené portály a výrazné [[rozeta|rozetové okno]]. Významným prvkom gotického slohu je aj bohatá výzdoba. Ako dekorácie boli hojne využívané zvieracie a rastlinné prvky, ktoré sa uplatňovali najmä v sochárskej výzdobe.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 143.</ref>

 

=== Ázia ===

==== Byzantská architektúra ====

[[Konštantínopol]] sa stal novým centrom rímskej ríše a sídlom cisára, čo sa odzrkadlilo aj na vzťahu cirkvi a cisárstva. Kresťanstvo tu malo značný cisársky vplyv a prevzalo mnoho symbolov cisárskych ideí. Stavebníci kostolov boli členmi cisárskej rodiny a hierarchia nebies bola poznamenaná cisárskou hierarchiou – Boh ako nebeský cisár a [[biskup]] jeho zástupca na zemi. Cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] si dal postaviť [[chrám svätých Apoštolov]] v Konštantínopole ako svoje osobné [[mauzóleum]] aby mohlo byť jeho telo pochované práve medzi svätcami.