Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok
obrázok
Riadok 67:
[[Novovek]] je označenie pre historické obdobie, ktorého začiatok sa datuje objavením Ameriky [[Krištof Kolumbus|Krištofom Kolumbom]] v roku 1492. Za koniec novoveku a začiatok moderných dejín sa často považuje koniec 19. a začiatok 20. storočia.
=== Európa ===
 
[[Súbor:Santa Maria del Fiore.jpg|vľavo|náhľad|Dóm Santa Maria del Fiore vo Florencii]]
==== Renesancia ====
Slovo [[renesancia]] je odvodené od talianskeho slova rinascita – znovuzrodenie. V architektonickom zmysle znamená renesancia znovuzrodenie antického umenia. Renesancia sa začala vytvárať začiatkom 15. storočia v Taliansku. Impulzom vzniku renesancie bolo prenesenie pápežského dvora z [[Avignon|Avignonu]] do Ríma, ktoré sa stalo centrom vznikajúceho [[humanizmus|humanizmu]]. Vedúca úloha renesančného umenia ale nenáležala Rímu ale [[Florencia|Florencii]], ktorá sa stala dôležitým centrom rodiacej sa renesancie. <ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 159.</ref> Najvýznamnejšou stavbou, ktorá je kľučovým momentom vzniku renesancie je Dóm vo Florencii (Santa Maria del Fiore) aj s mramorovou kampanilou. V roku 1420 zlatník Filippo Brunelleschi projektoval kopulu Dómu, ktorá sa stala symbolom novej spoločnosti po skončení stredoveku.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 159.</ref>
Renesančná architektúra, najmä tá Talianska, sa opiera o architektúru pohanských rímskych chrámov, ktorým sa snažila priblížiť. Taliansky architekti považovali stavby predchádzajúcich slohov za podradné v porovnaní s pohanskými stavbami starého Ríma a pokúšali sa do kresťanských stavieb zakomponovať proporcie a pôdorysy antických chrámov.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 129.</ref>
[[Súbor:Petersdom von Engelsburg gesehen.jpg|vpravo|náhľad|Súčasná podoba baziliky svätého Petra vo Vatikáne]]
Typickým znakom renesančnej architektúry bol statický princíp stavieb, na ktoré sa vrstvili horizontálne poschodia. Stĺpy, piliere, pilastry a klenby boli základnými prvkami, ktoré renesancia používala. Veľká zmena oproti gotike nastala aj v priestore, ktorý bol ucelený, opticky vymedzený, na rozdiel od gotiky, kde prevládal priestor imaginárny.
K významným stavbám renesančného Talianska patrí už spomínaný dóm [[Santa Maria del Fiore]] vo Florencii. Jeho stavba začala v roku 1296 a skončila v roku 1436 v renesančnom pojatí zlatníka [[Brunelleschi|Brunelleschiho]]. Z jeho tvorby je významná aj stavba [[San Lorenzo]] vo Florencii, rodinná kaplnka rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]].<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 163.</ref>
Řádek 76 ⟶ 79:
==== Baroko ====
Slovo [[baroko]] pochádza z portugalčiny (barucca) a znamená perla nepravidelného tvaru. Je to názov pre architektonický sloh, do ktorého vyúsťuje renesancia. Zaoberá sa architektonickou tvorbou Európy od konca 16. storočia do zhruba polovice 18. storočia. Vyvinul sa v Taliansku a neskôr sa rozšíril do celej Európy.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 273.</ref> Baroko sa vyznačuje významným rozvojom umeleckých diel, ktoré v tomto období zaujali čestné miesto.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 273.</ref> Medzi najvýznamnejších sochárov baroka je považovaný [[Gian Lorenzo Bernini]]. Preslávil sa najmä návrhom hlavného oltára v chráme svätého Petra. Ten je umiestnený bol kopulou navrhnutou Michelangelom. Ide o 26 metrové bronzové stĺpy, ktoré nesú bohatý baldachýn. Taktiež navrhol mohutnú stĺpovú kolonádu na námestí svätého Petra. [[Kolonáda]] mala symbolizovať otvorenú náruč cirkvi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 189.</ref>
[[Súbor:079ColonnatoSPietro.jpg|vpravo|náhľad|Berniniho stĺpová kolonáda na námestí svätého Petra vo Vatikáne]]
 
Baroko sa delí na 2 smery vývoja:
Řádek 86 ⟶ 90:
V architektúre 19. storočia sa najviac rozšírili dva slohové útvary- [[klasicizmus]] a [[romantizmus]]. Klasicizmus bol racionálny, kládol rozum na prvé miesto. Prikláňal sa k vedeckému poznaniu antiky. Romantizmus bol typický emóciami, sústredenosťou na vlastné vnútro, úzkym vzťahom k prírode. Mal silný vzťah k stredovekému umeniu a orientálnej kultúre, čo viedlo k uplatneniu väčšieho množstva slohov.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 214.</ref>
 
[[Súbor:Pantheon wider centered.jpg|thumb|náhľad|vpravo|Interiér parížskeho Panthéonu]]
[[Klasicizmus]] bol výrazom filozofického racionalizmu. Spočíval v prevedení architektúry, ktorá hlboko, občas až s archeologickou presnosťou, kopírovala antické stavby. V celkovej kompozícii stavby prevládala symetria. Farebnosť stavby bola daná druhom kameňa a interiér stavieb bol jednoduchší a strohejší.
Klasicizmus bol hlavným slohom predovšetkým vo Francúzsku, ale rozšíril sa aj v Nemecku, Anglicku a Rusku. Ohniskom vzniku klasicizmu sa stal Paríž. Významnou sakrálnou stavbou raného klasicizmu je [[PantheonPanthéon (Paríž)|chrám svätej Genovéfy]] v Paríži (neskôr nazývaného PanteonPanthéon). Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, nad stredom zaklenutého kupolou. Vonkajšie steny chrámu sú strohé, bez ozdôb. <ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-217.</ref>
 
[[Romantizmus]] a jeho tvorba bola na rozdiel od klasicizmu zložitejšia. Romantizmus bol postavený na umeleckom postoji, živým prejavom, vyznával individualizmus a slobodu tvorenia a spojenie s prírodou. Príznačné bolo aj združovanie jednotlivých slohov a foriem. Romantická architektúra bola hlboko inšpirovaná stredovekom. Hlavným vodítkom sa stala gotika. Na rozdiel od klasicizmu, romantizmus nepoužíval kompozične formálne znaky a symetriu stavby. Romantizmus vznikol v Anglicku a v priebehu 19 storočia sa postupne rozšíril do celej Európy.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-243.</ref>
Řádek 104 ⟶ 109:
 
=== Európa ===
[[Súbor:Kaleva church1.jpg|vpravo|náhľad|Kostol Kaleva vo fínskom Tampere]]
Európska kresťanská architektúra bola výrazne ovplyvnená vedeckým a technickým pokrokom. Veľkou zmenou bol nový materiál, z ktorého sa začali stavať prevažne kostoly. Vo veľkej miere začal byť na stavbu používaný betón. Typickou novodobou kresťanskou stavbou 20. storočia je fínsky kostol [[Kaleva]] v meste Tampere. Kostol je postavený z vysokých, strohých, mierne zakrivených betónových stien. Interiér kostola je výrazne presvetlený a vyzdobený drevenými predmetmi.
[[Súbor:Sagrada Familia 01.jpg|vľavo|náhľad|Sagrada Familia v Barcelone]]
Typickým príkladom modernej sakrálnej architektúry je kostol [[Sagrada Familia|Templo Expiatorio de la Sagrada Familia]] v Barcelone. Kostol sa začal stavať už v 19. storočí. Navrhol ho staviteľ [[Antonio Gaudí]]. Kostol obsahuje mnoho prvkov z rôznych slohov ako napríklad neogotické veže v tvare kukuričných klasov, či veľké množstvo tvarov a ozdôb typické pre baroko. <ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.278, 282.</ref>
 
Řádek 114 ⟶ 121:
Zatiaľ čo v Európe bola behom druhej svetovej vojny sakrálna architektonická činnosť pozastavená, šíril sa vplyv Európsky aj na ostatné kontinenty. V Amerike sa spájal európsky funkcionalizmus s tradíciou tamojších stavieb, ktoré v sebe odrážali klimatické a civilizačné odchýlky v porovnaní s európskou kultúrou. Rozšíril sa koncept stavieb z betónu a železa. Významnou sakrálnou stavbou tohto obdobia je františkánska kaplnka v Pampulhe v Brazílii so zvlnenou, železobetónovou strechou.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 420-421.</ref>
V Mexiku cestu modernej architektúre otvoril španiel F. [[Candela]], ktorý rozšíril používanie železobetónu. Významnou kresťanskou stavbou Mexika je bazilika [[Panna Mária Guadalupská|Panny Márie Guadalupskej]] v Mexiko City. Ide o jednu z najväčších bazilík sveta.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 422.</ref>
[[Súbor:Basilica of Our Lady of Guadalupe (new).JPG|vpravo|náhľad|Kostol Panny Márie Guadalupskej v Mexiko City]]
 
== Kresťanská sakrálna architektúra na Slovensku ==