Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami

'''Kresťanská sakrálna architektúra/stavba''' (z latinského slova sacer - "svätý") je stavba slúžiaca k náboženským účelom, k uctievaniu a chvále Boha. Existuje mnoho druhov kresťanských sakrálnych stavieb,. medziMedzi najbežnejšie stavby patria napríklad [[kostol]], [[chrám]], [[bazilika]], [[kaplnka]], [[katedrála]] alebo [[kláštor]]. Zaraďujeme tam ale aj stavbyarchitektúru ako [[cintorín]], [[krížové cesty]], [[pútne miesta]] alebo kríž pri ceste.

'''Kresťanské symboly''' sú znakové obrazce, ktoré nesú určitýmajú hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa tak ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom umení kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom. Môžeme ich nájsť v písomnej alebo figurálnej podobe.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 str.297-298.</ref>

Vývoj kresťanskej [[symbolika|symboliky]] začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2.storočia sú zobrazenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v podobe [[akrostich|akrostichov]]<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref> (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu). Vo veľkej miere sa napríklad používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu – [[ICHTHYS]] čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter – "Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ". Symbol ryby sa objavil už v starovekých [[katakomby|katakombách]] ako symbol [[eucharistia|eucharistie]] a až do ranéhoranného stredoveku môžeme rybu nájsť aj na obrazoch poslednej večere spolu s chlebom a kalichom vína. Ryby sú taktiež atribútom mnohých svätcov ([[svätý Peter|sv. Peter]], [[Anton z Padovy|sv. Anton z Padovy]] atď.), ktorých obrazy sú súčasťou mnohých kresťanských stavieb.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref> [[Súbor:Ichthys.svg|vpravo|náhľad|kresťanský symbol ryby]]

V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom [[kríž|kríža]]. Kríž (latinsky crux) je symbol [[ukrižovanie|ukrižovania]] Krista, čia symbol kresťanstva vôbec. Kríž bolBol pôvodne nástrojom popravy používaného Rímanmi. Kríž sa akoAko symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] ukrižovaniaukrižovanie zakázal.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994,ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových [[monogram|monogramov]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Kríž sa postupom času stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 146.</ref> V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe [[krucifix|krucifixu]]. Východná architektúra uprednostňovala plošné zobrazenia kríža (ikony). Po reformácii symbol kríža ako vizuálneho symbolu užíva len [[anglikánska cirkev]] a [[luterstvo]]. Kríž akoAko symbol rituálneho úkonu sa stále objavuje v [[katolicizmus|katolicizme]] a [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref>

Okrem týchto symbolov rané kresťanstvo užívalo všeobecnejšie symboly ako napríklad symbol [[holubica|holubice]] ako- symbol duše zomrelého, neskôr sa stala symbolom [[duch svätý|ducha svätého]], alebo [[oranty]] (postavy v modlitebnom geste) ako- symbol [[zbožnosť|zbožnosti]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref>

V stredoveku boli symboly raného kresťanstva v hojnej miere rozšírené. Rozšíril sa najmä systém atribútov svätých, vďaka ktorým sa dali na zobrazeniach jednoduchšie rozoznať.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref> Novovek tieto symboly ďalej preberápreberal a rozvíjarozvíjal.

Pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne zvláštnešpeciálne stavby. Mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží. Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v [[sarkofág|sarkofágoch]].<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Už v 2. storočí sa sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia, ako napríklad [[kríž]], [[pastier]], ryba a podobne.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.43</ref> Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva [[milánsky edikt|milánskym ediktom]] v roku 313 n.l. [[Konštantín I. Veľký|Konštantínom I. Veľkým]]. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Medzi najvýznamnejší známy patrí dom kresťanskej obce v [[Dúra Európos]], ktorý bol v roku 256 zničený Peržanmi. Už v tomto období sa začali formovať a prejavovať rozdiely v architektúre medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95.</ref>

Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala [[bazilika]]. Kresťanská bazilika nadväzovala na princíp bazilík rímskych. V období staroveku vyhovovala podmienkampotrebám veľkých zhromažďovaní. Priestor býval najčastejšie trojloďový. Stredná loď bola širšia a vyššia ako tie postranné a zhora osvetlená oknami. Hlavná loď často nemala strop a bol ponechaný pohľad na krov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Od bočných lodí bola hlavná loď oddelená stĺpovýmstĺporadím a ukončená [[apsida|apsidou]]. Pred hlavnou loďou bola umiestená rajská záhrada, ktorou sa vstupovalo do predsiene a z nej priamo do hlavnej lode. V priestore apsidy stál [[oltár]], spravidla na hrobe [[mučeník|mučeníka]]. PôdorysZačali sa začalpoužívať vyvíjaťpôdorys v tvare písmena T (symbolika lode a kríža).<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.39</ref>

V Ríme a v Taliansku bolo počiatkom kresťanstva vystavanýchvybudovaných mnoho bazilík, z ktorých väčšina bola neskôr prestavaných. Baziliky boli budované prevažne na hroboch svätých.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad [[bazilika sv. Petra]] vo Vatikáne, ktorú nechal cisár Konštantín postaviť na údajnom hrobe svätého Petra, na mieste bývalého [[Nero|Nerovho]] cirkusu, v ktorom mal byť svätý Peter umučený. Z centrálnych stavieb boli v tej dobe významné [[baptistérium|baptistéria]] (napríklad baptistérium [[S. Giovanni in Laterano]] v Ríme) a [[mauzóleum|mauzóleá]] (napríklad mauzóleum Sta. Constanza v Ríme).<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 98.</ref>

Východná kresťanská architektúra sa s tou západnou vyvíjala obdobne, osvojila si ale iné užitie [[klenba|klenby]] a [[kupola|kupole]]. Významné stavby tejto doby pochádzajú najmä zo [[Sýria|Sýrie]] z 5. storočia a to bazilika [[Kalb-Luzeh]], [[Turmanin]] a [[Ruveha]], kde sa často využívali práve klenbové konštrukcie. Navonok sú tieto stavby typické pevnostným vzhľadom, čím sa značne odlišujú od architektúry západných kresťanov.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95..</ref> Ani jednujedna z nich sa do dnešnej doby nepodarilo zachovaťnezachovala.

Stredoveká kresťanská architektúra bola zameraná najmä na architektúru kresťanského [[kostol|kostola]]. Ten sa stal významným prvkom najmä západnej architektúry. Kostol bol v tej dobe hlavnou, centrálnou stavbou v obci. Stavebným materiálom bol najmä kameň. Kostol zohrával dôležitú roluúlohu v živote kresťansky založeného človeka a stal sa pre neho symbolom posmrtného života. Predstavoval oslavu pamiatky Ježiša Krista, mučeníkov a svätých.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 79-81.</ref>

Architektúra si prešla veľkou zmenou práve za vlády [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] (Karolínska dynastia). Stavby sa stali monumentálnejšie a impozantnejšie. Líšili sa hlavne dvoma charakteristickými znakmi: veľkosťou a zmyslom pre usporiadanie. Jednotlivé časti stavby boli zámerne architektonicky rozlíšiteľné.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 85-86.</ref> NajvýznamnejšiuNajvýznamnejšou stavbou predrománskeho obdobia sa stal [[kláštor]]. Bol hospodárskou a organizačnou jednotkou kresťanského života a centrom a strediskom kultúrneho a umeleckého života. Mnísi sa v rane západnom mníšstve riadili [[rehoľa|rehoľou]], ktorá si viac zakladala na duchovnom živote mníchov ako na každodennej organizácii kláštora. To sa ale zmenilo ku koncu 6. storočia prijatím rehole svätého [[Benedikt z Nursie|Benedikta z Nursie]], ktorý je považovaný za zakladateľa kláštora [[Monte Cassino]] z roku 529. Benediktínska rehoľa bola organizovanejšia ako rehoľa raná a mala za následok postupný úpadok raného mníšstva.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 86.</ref> Významným dokumentom, vďaka ktorému máme informácie o stredovekom usporiadaní kláštorných budov, je zachovaný nákres kláštora [[St. Gallen]] vo Švajčiarsku z 9 storočia. Je vzorom alebo ideovým návodom pre usporiadanie kláštorov a budov v stredovekom období.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 130.</ref> Išlo o dvojchórový chrám v tvare latinského kríža s dvoma voľne stojacimi vežami, priľahlou krížovou chodbou a obytnými priestormi. Okolo tohto celku boli usporiadané hospodárske budovy, hostinec, škola, nemocnica a ďalšie významné mestské budovy.

Architektonickým vzorom sapre staviteľomstaviteľov sa stal [[chrámChrám svätého Petra]] v Ríme. Jeho značný vplyv môžeme pozorovať napríklad na kostole vo Fulde. Rozšírený bol okolo roku 800 a reprodukoval v menšom merítku pôdorys chrámu sv. Petra. V tomto kostole sa nachádzal hrob nemeckého apoštola [[svätý Bonifác|svätého Bonifáca]], umiestnený na západnom závere kostola presne tak, ako bol v chráme sv. Petra umiestnený hrob sv. Petra.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 88.</ref>

[[Románska architektúra]] je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta [[Rím]] – Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Táto architektúra nadväzuje na predrománsku a taktiež čerpá z kresťanskej [[antika|antiky]] a rímskej tvorby. Románska architektúra nebola dielom jedného národa, ale bola súčasťou národov celej Európy.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 116.</ref> Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal [[kameň]]. Vo Francúzsku sa hojne využíval [[vápenec]], Taliansko zas prekypovalo dostatkom [[mramor|mramoru]], ktorý hojne využívalo. Na územiach s nedostatkom kameňa sa používali [[tehly]]. Tehlové stavby z tohto obdobia môžeme nájsť napríklad v Nemecku či Anglicku.

V románskej dobe bola nositeľom kultúry cirkev, preto sa v hojnom množstve stavali kláštory a kostoly. Kláštory boli veľmi významnou politickou a hospodárskou organizáciou, ktorá mala veľký vplyv na rozvoj kultúry. Príkladom je [[kláštor v Cluny]], ktorý bol postavený koncom 11. storočia. Jednalo sa o päťloďovú baziliku s loďou dlhou 130 metrov, zavŕšenú klenbou vysokou 28 metrov vysokou, ktorá sa ale po dokončení chrámu zrútila. Tento kostol bol veľmi podobný chrámu sv. Petra v Ríme.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 116-134.</ref> Krajinou, kde románska architektúra dosiahla najväčšie rozmachu jebolo Taliansko. Medzi najznámejšie románske pamiatky Talianska patrí jednoznačne komplex v [[Pisa|Pise]], ktorý sa príznačne napojujenapája na rímske tvaroslovie. Je tu vytvorený súbor päťloďového [[dóm|dómu]] s pôdorysom latinského kríža, tiež [[baptistérium]] a dnes svetoznáma [[šikmá veža v Pise]], pôvodne vybudovaná ako [[kampanila]] (zvonica).<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 147.</ref>

Významná je aj [[bazilikaBazilika svätého Marka]] v Benátkach, ktorej architektúra je značne ovplyvnená byzantským štýlom. Výrazne je tento štýl viditeľný najmä na piatich kopulách napodobňujúcich byzantské riešenie kostola. Interiér je pozlátený a bohato zdobený [[mozaiky|mozaikami]], mramorom a pozlátenímmramorom.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 98.</ref>

[[Gotická architektúra]] je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske ([[germáni|germánske]]), čo bolo v tomto období (najmä pre talianskych humanistov) hanlivé označenie pre barbarské umenie. Vo Francúzsku je tento sloh nazývaný style ogival – sloh lomený.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 136.</ref> Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách svetským duchovenstvom. Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti [[Ile-de-France]], kedy bolo postavené prvé gotické opatstvoopátstvo [[Saint Denis]], miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 158.</ref> Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a [[rebrová klenba]]. Rebrová klenba bola omnoho vyspelejšia a dokonalejšia ako v románskom slohu. Prepracované rebrá mali za následok stenčenie klenby, ktorá tým pádom zmenšovala tlak vyvodený klenbou.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 135.</ref> Gotická architektúra jesa najlepšienajviac dokumentovanáodzrkadlila na stavbách katedrál. Tie boli buď trojloďové, päťloďové, trojloďové prípadne sedemloďové. Významným znakom gotickej architektúry sú okná. Tie bývali spravidla pretiahnuté, zasklené malými sklenenými tabuľkami jasných a pestrých farieb. Tie súboli vzájomne prepojené olovenými pásmi. Tieto pestrofarebné sklá vyvolávajúvyvolávali v interiéry stavby svetelné efekty a tajomnú atmosféru. Západné priečelie katedrál tvorili spravidla dve veže. Hlavné zdôraznenie priečelia tvorili zdobené portály a výrazné [[rozeta|rozetové okno]]. Významným prvkom gotického slohu jebola aj bohatá výzdoba. Ako dekorácie boli hojne využívané zvieracie a rastlinné prvky, ktoré sa uplatňovali najmä v sochárskej výzdobe.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 143.</ref>

Na Africkom kontinente vznikli významné kresťanské stavby najmä na území [[Etiópia|Etiópie]]. Medzi najznámejšie pútnicke miesta patrí etiópske mestečko [[Lalibela]]. Jedná sa o komplex 13 kostolov vytesaných do skál, ktorých vznik sa datuje približne od 12. storočia. Stavbu týchto kostolov nariadil kráľ Lalibela, ktorého obyvatelia Etiópie považujú za svätého. Kráľovým cieľom bolo vybudovať "druhý Jeruzalem" pre kresťanov, ktorýktorí nemali možnosť putovať do [[Svätá Zem|Svätej Zeme]]. Najväčší z kostolov mal steny vysoké približne 10,5 metra. Strechy kostolov končili na úrovni zeme. Všetky kostoly sú vzájomne prepojené chodbami a tunelmi. Najvýznamnejší z kostolov je kostol svätého Juraja, ktorý je vytesaný do hĺbky 12 metrov.<ref>BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. ABC-CLIO: 2011, ISBN 9781598846546, str. 291-292.</ref>

[[Konštantínopol]] sa stal novým centrom rímskej ríše a sídlom cisára, čo sa odzrkadlilo aj na vzťahu cirkvi a cisárstva. Kresťanstvo tu malo značný cisársky vplyv a prevzalo mnoho symbolov cisárskych ideí. Stavebníci kostolov boli členmi cisárskej rodiny a hierarchia nebies bola poznamenaná cisárskoutouto hierarchiou – Boh ako nebeský cisár a [[biskup]] jeho zástupca na zemi. Cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] si dal postaviť [[chrám svätých Apoštolov]] v Konštantínopole ako svoje osobné [[mauzóleum]], aby mohlo byť jeho telo pochované práve medzi svätcami.

Významnou stavbou, ktorá ovplyvnila architektúru islamského a východokresťanského sveta je chrám [[Hagia Sofia]] (Chrám Božej múdrosti). Postavený bol po Justiniánovom víťazstve nad povstaním [[Niká]] v rokoch 532 -537. Hlboký vplyv na neskoršiu architektúru mala hlavne veľká kopula, postavená na pôdoryse štvorca. Stavba tohto typu sa stala vo východokresťanskej časti sveta najobľúbenejším typom stavby, ktorý výrazne poukazoval na kontrast medzi východnými a západnými stavbami a kresťanstvomkresťanstva. Kopula chrámu Hagia Sofia symbolizovala nebeskú klenbu, ktorá dohliadala na kňaza a cisára a ich poslanie povzniesť kresťanskú ríšu. Prepychovo vyzdobená stavba plná mozaiokmozaík a mramoru symbolizuje kráľovstvo nebeské.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 82.</ref>