Malá Fatra: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
d (wikilinky)
Malá Fatra je súčasťou [[vrása|vrásovo]]-[[príkrov (geológia)|príkrovovej]] stavby [[pásmo jadrových pohorí|fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí]] Západných Karpát. Jej [[kryštalinikum|kryštalinické]] jadro [[tatrikum|tatrika]] je tvorené hlbinnými [[vyvreté horniny|vyvrelinami]] mladšieho paleozoika ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]]) [[granodiorit]]mi a [[tonalit]]mi, ktoré postupne kryštalizovali a vyzdvihovali sa až do dnešnej podoby.
 
Na [[granitoid]]nom jadre Malej Fatry leží sedimentárny obal ([[jednotka Malej Fatry]]). Je dobre vyvinutá hlavne v severnej časti pohoria. Buduje oblasť západne od [[Párnica|Párnice]], oblasť Veľkého a Malého Kriváňa a zasahuje až do [[Strečno (obec)|Strečna]].<ref>{{cite web|url=http://www.mineraly.sk/files/lok/201-300/234_mala_fatra_geolo_stavba.htm|title=Malá Fatra&nbsp;–&nbsp;geologická stavba pohoria |publisher=mineraly.sk|date=25.5.2009}}</ref> Za samostatný celok bola v minulosti považovaná kozolská jednotka (niektorými zaraďovaná do [[infratatrikum|infratatrika]]). Novšie výskumy preukázali, že je normálnou obalovou sekvenciou [[tatrikum|tatrika]], s horninami permu a nazvyčajným vývojom [[karpatský keuper|karpatského keupra]], v podloží dvoch šupín fatrika.<ref>Havrila, M., Olšavský, M., 2015, [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/gp_spravy/GP_Spravy_127.pdf <font color="#666666">Správa o geologickom mapovaní vrstvového sledu Kozla medzi Turskou dolinou a údolím Porubského potoka.</font>] Geologické práce, Správy, 127, s. 7 - 79</ref> Nad sedimentárnym obalom ležia [[Príkrov (geológia)|príkrovy]] z [[Vápenec|vápencov]] a [[Dolomit (hornina)|dolomitov]] [[fatrikum|krížňanského]] a [[hronikum|chočského príkrovu]]. Sedimentárny sled [[zliechovská jednotka|zliechovskej jednotky]] krížňanského príkrovu siaha až do strednej kriedy a má v tejto oblasti svoje typové oblasti<ref>Polák, M., Haško, J. (Editori), 1979, [http://www.geology.sk/images/obchod/pdf/Vysv_Kysuc_vrch_a_krivan_Malej_Fatry_50tis.pdf ''Vysvetlivky ku geologickej mape Kysuckých vrchov a Krivánskej Malej Fatry.''] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 145 s.</ref>. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex [[Rozsutec|Rozsutcov]], [[Boboty]], [[Sokolie]], [[Vrátna dolina]], [[NárodnáTiesňavy (národná prírodná rezervácia Tiesňavy)|Tiesňavy]]). Výraznými krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z [[kras]]ových foriem sú zastúpené [[škrapy]], [[závrt]]y, [[priepasť|priepasti]], [[kaňon]]y, [[jaskyňa|jaskyne]], krasové pramene.
 
== Vrcholy Malej Fatry ==
* [[národná prírodná pamiatka|NPP]] [[Kľacký vodopád]] – pod vrcholom [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]] v Lúčanskej Malej Fatre,
* [[Vodopády Dierového potoka]] – v [[Jánošíkove diery|Jánošíkových dierach]],
* [[NárodnáTiesňavy (národná prírodná rezervácia Tiesňavy)|Tiesňavy]] – viacero menších vodopádov na riečke [[Varínka]] (Vrátňanka),
* [[Fačkovský vodopád]] – pod vrcholom [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]] v Lúčanskej Malej Fatre, asi {{km|3|m}} juhovýchodne od obce [[Fačkov]].