Veľká noc: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
fasz
Značky: odstránenie sekcie úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Elton (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.244.196.122 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Andreios
Riadok 14:
Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa [[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 12,40, kde sa píše: "Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci", musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno ([[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 16,9: "A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci.
 
== Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi ==
nagy fasz
Veľká noc podľa [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] tradície sa začína [[vigília|vigíliou]] Nedele Vzkriesenia (ktorá završuje [[veľkonočné triduum]] [[Zelený štvrtok]], [[Veľký piatok]] a [[Biela sobota]]) a trvá päťdesiat dní až do [[Turíce|Turíc]], slávnosti [[Zostúpenie Ducha Svätého|Zostúpenia Ducha Svätého]]. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva [[Veľkonočná oktáva]]. 40. deň Veľkej noci je slávnosť [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpenia Pána]], ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.
 
== Pascha v gréckokatolíckej cirkvi ==
pina
[[Súbor:UniateEaster.jpg|thumb|left|Požehnávanie paschálnych pokrmov]]
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom [[Cirkevný rok|cirkevného roka]]. Pasche predchádza [[Veľký týždeň]] (od Veľkého pondelka do [[Veľká sobota|Veľkej soboty]]). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je [[utiereň]] vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť [[polnočnica]], počas ktorej sa prenesie [[pláštenica]] zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo [[Veľký pôst|Veľkom pôste]] nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|liturgii svätého Jána Zlatoústeho]] sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána ("Na počiatku bolo Slovo...") v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na [[Večiereň|večierni]] Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj evanjelium o vzkriesení.
 
Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy (spieva sa na 5. hlas): ''Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.'' Tento tropár sa veľa razy opakuje na všetkých bohoslužbách Paschy.
 
=== Obdobie Paschy ===
Obdobie Paschy (posviatok alebo poprazdenstvo Paschy) trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]], teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom ''Christós voskrése! – Voístinu voskrése!'' (po slovensky: ''Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!'') Cirkevné predpisy stanovujú, že v období Paschy sa v chráme vôbec nemá kľačať, ale len stáť alebo sedieť - státie je totiž výrazom radosti zo vzkriesenia, zatiaľ čo kľačanie je výrazom pokánia a skrúšenosti.<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/velky-tyzden-pascha.html Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.]</ref> (V prostredí slovenských gréckokatolíkov sa toto pravidlo zväčša nezachováva.)
 
Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa mnohými špecifikami. ''(Pozri osobitný článok [[Svetlý týždeň]].)'' Tento týždeň platí v [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] [[voľnica]] (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých [[Východné cirkvi|východných cirkvách]] je voľnica dokonca až do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]].
 
== Veľkonočné symboly ==