Enceladus (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram, replaced: - →  – , 2 °C → 2 °C, 490 km → {{km|490|m}}, Popis → Opis, t. j. → t. j., vo vnútri → vnútri, Atmosferický tlak → Atmosférický tlak, replaced:   →
Layeen (diskusia | príspevky)
d →‎Atmosféra: preklepy
Riadok 103:
}}</ref> Je zložená najmä z [[vodná para|vodnej pary]] (65%) a molekulárneho [[vodík]]a (20%). Zvyšné percentá pripadajú predovšetkým na [[oxid uhličitý]] s malou prímesou [[dusík]]u a [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]]. Hustota vodnej pary kolíše s výškou, čo napovedá, že pochádza z lokalizovateľného zdroja.<ref name="clanek2100" >http://www.astro.cz/clanek/2100</ref>
 
Keďže gravitácia mesiaca je veľmi slabá, musí existovať mechanizmus, ktorý unikajúce častice do atmosféry dopĺňa. Predpokladá sa, že zdrojom častíc sú ľadové gejzíry. Materiál vyvrhnutý gejzírmi z vnútra mesiaca tvoritvorí predovšetkým voda v podobe drobných ľadových kryštálikov, vodné pary a [[ionizácia|ionizované]] atómy a molekuly. Vyvrhovaný materiál obsahuje tiež molekulárny vodík, dusík, oxid uhoľnatý a ďalšie látky.<ref name="astro.cz" >{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Martinek
| meno = František
Riadok 178:
Intenzívny prieskum Encelada sa začal zásluhou sondy [[Cassini (sonda)|Cassini]], ktorá už okolo neho mnohokrát veľmi tesne preletela. Enceladus bol hneď po Titane druhým najdôležitejším cieľom výskumu tejto sondy medzi mesiacmi. Úlohou sondy bolo overiť platnosť hypotézy a geologickej aktivite a tiež o tom, či častice pochádzajúce z aktívnych gejzírov zásobujú časticami prstenec E.<ref name="MEK" >http://mek.kosmo.cz/sondy/usa/cassini/plany.htm</ref> Snímky mesiaca zo sondy Cassini majú až 10-krát väčšie rozlíšenie, ako jeho snímky z Voyagerov 1 a 2.<ref name="Kozmos2005" />
 
Prvé tri prelety sondy Cassini nad Enceladom prebehli [[17. február]]a, [[9. marec|9. marca]] a [[14. júl]]a [[2005]]. Poprvýkrát sa sonda priblížila na {{km|1179|m}}, podruhýkrát na {{km|500|m}}, potretíkrát iba na {{km|175|m}}. Podarilo sa získať veľa snímok s vysokým [[rozlišovacia schopnosť|rozlíšením]]. Merania [[magnetické pole|magnetického poľa]] v blízkosti Encelada odhalilo prítomnosť iónov, pravdepodobne ionizovanej vody, pochádzajúcich zrejme z veľmi riedkej atmosféry. Ďalšie prelety vo väčšej vzdialenosti sa uskutočnili [[29. marec|29. marca]] ({{km|64000|m}}) a [[21. máj]]a 2005 ({{km|93000|m}}). Pri prelete [[14. júl]]a roku 2005 Cassini preletel okolo tohto mesiaca vo výške iba {{km|175|m}}, čo bol v tej dobe najbližší uskutočnený prelet v histórii kozmonautiky. Počas preletu prítrojprístroj MAG ([[magnetometer]]) monitoroval interakcie Encelada s plazmou [[Saturn#Magnetosféra|Saturnovej magnetosféry]]. Pri preletových meraniach bolo dokázané, že Enceladus má riedku atmosféru. Počas dvoch obletov zaznamenal magnetometer ohyb [[siločiara|siločiar]] magnetického poľa okolo Enceladu, čo mohla spôsobiť iba prítomnosť atmosféry. Snímky mesiaca Enceladus s vysokým rozlíšením zachytávali výtrysky ľadového materiálu. 9. októbra 2008 sa uskutočnil prelet, ktorý bol výnimočný tým, že bol veľmi tesný. Sonda sa priblížila k tomuto mesiacu len na vzdialenosť {{km|25|m}} od jeho povrchu.<ref name="život" />
 
Podľa snímok Encelada z [[december 2008|decembra 2008]] zo sondy Cassini sa niektoré terénne útvary na Encelade pohybujú. Prehliadky najnovších snímok ukázali, že veľké časti povrchu sa posunuli jedným smerom. Ide o neobvyklý prejav [[Tektonika (geológia)|tektonickej aktivity]], ktorý naznačuje, že pod povrchom Encelada sa nachádza [[oceán]] kvapalnej [[voda|vody]].