Johan Barthold Jongkind: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
d preklepy, preklepy
Riadok 7:
|Miesto narodenia = [[Lattrop]], [[Holandsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1891|2|9|1819|6|3}}
|Miesto úmrtia = [[La Côte-Saint-André (obec)|La Côte-Saint-André]], [[Francúzsko]]
}}'''Johan Barthold Jongkind''' (* [[3. jún]] [[1819]], [[Lattrop]], [[Holandsko]] – † [[9. február]] [[1891]], [[La Côte-Saint-André (obec)|La Côte-Saint-André]], [[Francúzsko]]) bol [[Holandsko|holandský]] [[Maliar (umelec)|maliar]].
 
Žil prevažne vo Francúzsku, kde si ho veľmi vážili v umeleckých kruhoch ako aj milovníci umenia. Bol známy aj ako ''maliar Hornfleuru a parížskych ulíc''. [[Édouard Manet]] ho nazval ''Otcom moderného krajinárstva'' a mladí maliari, ako [[Claude Monet]], ktorý bol vo svojich začiatkoch jeho žiakom, boli unesení jeho štylistickou odvahou a jeho krajinkami, ktoré od roku [[1860]] niesli znaky [[impresionizmus|impresionizmu]].
 
== Život ==
Narodil sa v Lattrope vo východnej časti Holandska, ako ôsmy z desiatich detí. Detstvo však strávil v prístave [[Vlaardingen]] na rieke [[MeusaMása (rieka)|Meuse]], západne od [[rotterdam]]ského prístavu, kde bol jeho otec vymenovaný za výbercu daní.
 
V roku [[1835]] ukončil školu a pracoval ako mladší úradník na notárskom úrade. Po smrti svojho otca v roku [[1836]] odišiel do [[Haag]]u, na Umeleckú akadémiu, kde študoval kresbu a pracoval v dielni majstra krajinára [[Andreas Schelfhout|Andreasa Schelfhouta]] ([[1837]]).
Riadok 19:
Do roku [[1845]] svedomito študoval krajinárstvo podľa holandských tradícií. Inšpiráciou jeho prác boli slávni maliarmi tzv. „Zlatého holandského storočia“.
 
Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] holandskí maliari načierali do svojich dejín a vracali sa k dielam [[JohannesJan Vermeer|Vermeera]], [[Ludolf Backhuysen|Backhuysena]], Van der Neera, Van de Veldeho. Jongkind kreslil klasické témy, ako prístavy, lode, kanály, veterné mlyny, zimné scény s korčuliarmi v realistickom štýle, nadväzujúc na holandských naturalistov.
 
V roku 1845 sa stretol s [[Eugene Isabey]]om, vedúcou osobnosťou Francúzskej romantickej školy, ktorý ho pozval do Paríža a stal sa jeho študentom.
Riadok 30:
V roku [[1855]], po smrti svojej matky prišiel naspäť do Holandska a žil v Rotterdame, kde sa vrátil k tradičnému maľovaniu. Začali sa prejavovať jeho psychické problémy (paranoja a melanchólia).
 
V roku [[1860]] na podnet grófa Doriu, pomocou maliara [[Adolf Felix Cals|Adolfa Felixa Calsa]] a obchodníka [[Père Martin]]aMartina sa uskutočnila aukcia diel 88 umelcov, vrátane Corota, Isabeyho a Rousseaua v prospech Jongkinda, aby sa mohol vrátiť do Paríža. V apríli 1860 sa vrátil do Paríža. Ten istý rok sa zoznámil s [[Josephine Fesserová|Jozefínou Fesserovou]], holandskou maliarkou, ktorá sa stala jeho priateľkou a pomáhala mu zvládať jeho ťažkú situáciu. Každé leto trávil na pobreží Normandie, kde sa stretával so svojimi priateľmi. Maľoval s [[Eugène Boudin|Boudinom]], [[Claude Monet|Monetom]], [[Jean Baptiste-Baptiste Camille Corot|Corotom]], chodil na výlety po pobreží.
 
Jeho zdravotné problémy sa postupne zväčšovali. V roku [[1878]] odišiel do La Côte-Saint-André, kde mal syn Jozefíny Fesserovej vilu. Opustil ju iba na zopár výletov do [[Provensálsko|Provensálska]] a zimnú prácu vo svojom ateliéri v Paríži. V tom čase mal veľa zákazníkov a ceny jeho diel stúpali.