Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe: Rozdiel medzi revíziami

Zdvorilostné prezývky (tituly) nie sú ničím novým. Boli bežne používané už v európskej klasickej hudbe už začiatku 19. storočia, kedy napríklad [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozart]] bol označený za „otca modernej hudby“ a [[Johann Sebastian Bach|Bach]] mal titul „otca modernej klavírnej hudby“.<ref>A. R. Frey, ''Sobriquets and Nicknames'' (1888, published online by BiblioBazaar, 2009), p. 115.</ref> Takéto tituly objavovali aj v afro-americkejafroamerickej kultúre v období po [[Americká občianska vojna|konci občianskej vojny]], kedy sa použili aby udelili výnimočného štatútu [[Otrokárstvo v Spojených štátoch|otrokov]].<ref>S. S. Walker, "What's in a name: Black awareness keeps the African tradition of 'meaningful names' alive", ''Ebony'', vol. 32 (8), (June 1977), pp. 74-8.</ref> V umeleckej sfére to boli tí, ktorých sa niektorí stali zakladatelia rannej [[džez]]ovej a [[blues]]ovej hudobnej scény. K nim neskôr patrili napríklad [[Duke Ellington]], či [[Count Basie]].<ref>D. Evans, "From Bumble Bee Slim to Black Boy Shine: Nicknames of Blues Singers" in D. Evans, ed., ''Ramblin' on my mind: new perspectives on the blues: African American music in global perspective'' (Chicago: University of Illinois Press, 2008), pp. 179-222.</ref>

V 30. a 40. rokoch 20. storočia, potom ako postupne získaval popularitu džez a [[swing]] úspechy v týchto žánroch slávili umelci bielej pleti ako [[Paul Whiteman]] a [[Benny Goodman]], ktorí boli známi jeden ako „Kráľ džezu“, druhý ako „Kráľ swingu“. Bolo to napriek tomu, že tieto žánre majú svoje korene v [[Afroameričan|afro-americkejafroamerickej]] kultúre.<ref name=Bynoe200p155>Y. Bynoe, ''Stand and deliver: political activism, leadership, and hip hop culture'' (Soft Skull Press, 2004), p. 155.</ref> Takéto základné označenia prevzali aj potom, ako sa začal v 50. rokoch predierať do popredia záujmu [[rokenrol]]. Verejnosť vtedy hľadala a označovala niekoľko „kráľov rokenrolu“, z ktorých sa stal najpríznačnejším nositeľom titulu [[Elvis Presley]].<ref>M. T. Bertrand, ''Race, rock, and Elvis: Music in American life'' (Chicago: University of Illinois Press, 2000), p. 220.</ref> Bolo to vnímané aj ako súčasť procesu, počas ktorého sa hudba, ktorá mala korene v kultúre privezených afrických otrokov, dostala do povedomia obecenstva bielej pleti.<ref>G. B. Rodman, "A hero to most?; Elvis, myth and the politics of race", ''Cultural Studies'' vol. 8 (3), (1994), p. 474.</ref> Pre ďalších lídrov žánru sa pridávali iné prezývky. Napríklad v 90. rokoch bol [[Little Richard]] označený za „architekta rokenrolu“,<ref>J. Warner, ''On this day in black music history'' (Hal Leonard Corporation, 2006), p. 56,</ref> no vlastníkom takéhoto titulu je napríklad aj aj iná dôležitá osobnosť, ktorou je priekopník tvorby elektrických gitár, [[Les Paul]].<ref name=rockhallLesPaul>{{cite web |title=Les Paul |url=http://www.rockhall.com/inductees/les-paul |publisher=Rock and Roll Hall of Fame Museum}}</ref>