Vanád najprv objavil [[Andres Manuel del Rio]], španielsky mineralóg v roku [[1801]] v [[Mexiko-City (mesto)|Mexiku]] v olovenej rude s dnešným názvom [[vanadinit]] (vanadičnan (?-)olova), ktorý nazval "brown lead". Pre farby podobné chrómu rôznych zlúčenín tohoto prvku ho nazval ''panchróm''. Neskôr del Rio zmenil jeho meno na erythronium (po gr. červený) , pretože pri zahriatí sa farbil väčšinou na červeno.
FrancúzskyFrancúzski chemici presvedčili del Rio, že "brown lead" je bázický [[chromanchróman olovnatý]], takže erythronium je len znečistený chróm. Del Rio sa dal presvedčiť a na jeho objav sa zabudlo. Roku [[1831]] znovuobjavil vanád [[Švédsko|Švéd]] [[Nils Gabriel Sefström]] pri experimentovaní so železnými rudami. V tom istom roku potvrdil [[Friedrich Wöhler]] del Riove skoršie práce. Kovový vanád bol vyrobený roku 1867 [[Henry Enfield Roscoe|Henrym Enfieldom Roscoe]] redukciou chloridu vanaditého pomocou [[vodík]]a.
Zlúčeniny vanádu sa vyznačujú veľkou a peknou farebnou pestrosťou. Preto ho Sefström nazval podľa [[Freyja|Freyje]], nordickej bohyne krásy, zvanej '''Vanadis'''.
