Teofil (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d IB Vládca → Vládca
d wikilinky
Riadok 6:
Na rozdiel od svojho otca, [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michala II.]], patril k vehementným [[Obrazoborectvo|odporcom obrazov]], ikonoklazmus dosiahol počas jeho vlády posledný rozkvet. V roku [[832]] vydal edikt, ktorý prísne zakazoval uctievať obrazy. Správy o krutostiach, ktoré sprevádzali uskutočňovanie tohto ediktu, sú tak extrémne, že sa mnohí domnievajú, že musia byť prehnané.
V čase Teofilovho nástupu na trón prebiehali na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] ďalšie boje so [[Arabi|Saracénmi]], počas ktorých došlo k pádu [[Palermo|Palerma]] v roku [[831]]. Teofilos bol však nútený pozbierať všetky svoje sily na boj s [[bagdádbagdad]]skymským kalifátom. Túto vojnu vyvolal on sám, keď ponúkol azyl niektorým utečencom z [[Irán|Perzie]]. Medzi nimi bol jeden, ktorý po konverzii ku [[kresťanstvo|kresťanstvu]] prijal meno Theofobos, oženil sa s Teofilovou sestrou Helenou a stal sa generálom.
 
[[Byzantská armáda]] bola zo začiatku úspešná. V roku [[837]] dobyla a vyplienila mestá Samosata a Sozopetra, v ktorom sa narodil kalif [[al-Mutasim]]. Pomsta Arabov však bola strašná. Al-Mutasim zhromaždil mocnú armádu, ktorú rozdelil na dve časti. Prvá časť porazila byzantskú armádu vedenú cisárom osobne pri mieste s názvom Dasymon, zatiaľ čo druhá nerušene postupovala na Amorion, odkiaľ pochádzala amorská dynastia. Po päťdesiatich piatich dňoch trvajúcom obliehaní mesto padlo vďaka zrade [[23. september|23. septembra]] [[838]] do rúk al-Mutasima. 30 000 obyvateľov usmrtili, zvyšok predali do otroctva. Mesto samotné vypálili do základov.