Juraj Šajmovič st.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
d typografia, kategórie |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
| Rodné
| Popis osoby = slovenský filmový kameraman a fotograf | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
|Dátum narodenia = [[27. apríl]] [[1932]]|▼
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
|Dátum úmrtia = {{dúv|2013|4|20|1932|4|27}} |▼
| Dátum
| Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Juraj Šajmovič''' (* [[27.
== Životopis ==
Juraj Šajmovič sa narodil do rodiny židovského právnika. Po vzniku [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] sa s rodičmi v roku 1942 presťahovali do [[Maďarsko|Maďarska]], kde pod vládou [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] nevládla až taká silná protižidovská atmosféra. Po nástupe vodcu pronacistickej strany [[Šípové kríže|Šípových krížov]], [[Ferenc Szálasi|Ferenca Szálasiho]], do čela štátu, sa však situácia Židov v Maďarsku radikálne zhoršila a Šajmovičovci sa vrátili späť na Slovensko, kde žili posledného polroka vojny s príbuznými v podzemnom kryte na predmestí Piešťan.
V roku 1950 absolvoval gymnázium a v štúdiu pokračoval na Vyššej škole umeleckého priemyslu v [[Bratislava|Bratislave]], kde vyštudoval odbor fotografia. Jeho spolužiakmi boli v tom období napríklad [[Juraj Herz]] či [[Ivan Balaďa]]. Následne v období rokov 1954
V rokoch 1962
Svoju fotografickú tvorbu začal opätovne prezentovať až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]]. Jeho staršie fotografie sa objavili na bratislavskej výstave Slovenská fotografia 60. rokov a v americkej expozícii Česká a slovenská fotografia 20. storočia a novšie na samostatných i skupinových výstavách v Bratislave, Prahe, [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]] atď. V roku 2005 vydal knihu fotografií ''Duch času'' a pár mesiacov pred svojou smrťou dokončil aj pamäte, ktoré boli vydané pod názvom ''Raj nie je len na nebesiach a peklo nie je len pod zemou'' (2015).<ref>ŠAJMOVIČ,J. a kol. Juraj Šajmovič: Duch času. Praha: Národní filmový archiv, 2004. 171 s. ISBN 80-7004-115-5.</ref><ref>[http://www.9em.sk/juraj-sajmovic-majster-rucnej-kamery/]</ref><ref>[http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/juraj-sajmovic/]</ref>
== Kameramanská tvorba ==
Juraj Šajmovič bol v kontexte československej kinematografie výnimočný najmä systematickým využívaním ručnej kamery, čo mu umožňovala predovšetkým jeho veľká fyzická sila, ktorú získal vďaka svojmu celoživotnému koníčku - plávaniu. Dlhé zábery točené z ruky boli nielen vizuálnym obohatením československej filmovej a televíznej tvorby, ale umožňovali nakrúcať filmy rýchlejšie a lacnejšie. Tieto jeho schopnosti neoceňovali len tvorcovia seriálov, ale napríklad aj režisér Vojtěch Jasný, ktorý si ho vybral pre svoj film: ''„Našel jsem si pro Návrat ztraceného ráje kameramana Juraja Šajmoviče, který se umí kamerou dívat lidem přímo do duší, jako málokdo umí pracovat s ruční kamerou a vždycky bez lamp – jen v přirozeném světle si nájde postavení kamery, odkud je světlo nejlepší.“''<ref>JASNÝ, V. Život a film. Praha: Národní filmový archiv, 1999. ISBN 80-7004-094-7</ref> S ručnou kamerou začal experimentovať už počas svojho štúdia na [[FAMU]], čo potvrdzuje aj Jan Bernard vo svojej analýze filmu Generál: ''„Kamera se prosazuje zejména v emociálně vypjatých scénách (kompozice v okamžiku generálova šílenství mezi válečnými hroby, kdy sní o nové válce, a dynamická ruční kamera s rozostřováním, když ho pobočník dává odvézt do blázince a blíží se stíny dvou zřízenců, které generál považuje za vyslance generálního štábu).“''<ref>BERNARD, J. Filmy FAMU. Praha: Filmový ústav, 1982. s. 8.</ref>
Dlhý záber sa vďaka celosvetovému vplyvu neorealizmu stal v tom období pomerne uznávaným a zaužívaným prvkom filmovej reči. Patril tiež do základného repertoáru Juraja Šajmoviča, ktorý sa za odchovanca neoralizmu sám pokladá.<ref>ŠAJMOVIČ, J. a kol. Juraj Šajmovič: Duch času. Praha: Národní filmový archiv, 2004. s 124. ISBN 80-7004-115-5.</ref> Jeho najdlhší, sedem-minútový záber vznikol pri nakrúcaní scény havárie lietadla v seriály Sanitka.<ref>[http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/juraj-sajmovic/]</ref> Jeho schopnosti však bohužiaľ neboli nikdy adekvátne využité v umeleckej kinematografii, keďže po väčšinu života nakrúcal prevažne televízne seriály, filmy a inscenácie, v ktorých dominoval dialóg. ''„Bohužiaľ som sa nikdy nedožil filmu bez slova, po ktorom som túžil celý svoj život. Milujem také filmy, ktoré môžem pozerať v akomkoľvek jazyku, či už v angličtine alebo čínštine, a rozumiem im. To je pre mňa, ako kameramana, taká zvrhlosť. To však považujem za špičku filmového umenia, keď (…) film rozpráva obrazom.“''<ref>[http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/juraj-sajmovic/]</ref>
== Fotografická tvorba ==
Fotografická tvorba Juraja Šajmoviča je špecifická v tom, že nepodlieha dobovým trendom v dokumentárnej fotografii, experimentálnej manipulácii v tmavej komore a ani presahom ostatných umeleckých druhov do fotografie. Počas celej svojej kariéry zostáva akýmsi nasledovníkom [[Karol Plicka|Karola Plicku]], s ktorým ho spája zaujatie pôvodnou krajinou, prírodou, obyčajnými ľuďmi a priame zúčastnenie sa, resp. emocionálne zaangažovanie ku fotografovanému objektu.
Jaroslav Boček ku tvorbe Juraja Šajmoviča poznamenáva nasledovné: ''„Přistupuje ke skutečnosti jako vážný meditátor o věcech života. Nezajímá ho povrch, ale podstata, smysl věcí. Nezajímá ho okamžik, ale trvalá podoba života člověka, přírody, věcí a lidských předstáv v čase. (…) Proto tak usilovně hledá kontrast (…) s filosofickým podtextem.“''<ref>ŠAJMOVIČ, J. a kol. Juraj Šajmovič: Duch času. Praha: Národní filmový archiv, 2004. s.115. ISBN 80-7004-115-5.</ref> Václav Macek to následne rozvíja vyjadrením o mýtickej podstate Šajmovičových fotografií: ''„Šajmovič do istej miery fotografuje tiene, ktoré rozprávajú o svete pred jaskyňou, o skutočnom svete, v ktorom sa trestá za zahryznutie do jablka poznania, v ktorom sa do kameňa tesá desať prikázaní, a v ktorom Cháron večne preváža živých do ríše mŕtvych… Individuálny osud v tom-ktorom čase akoby nebol vôbec dôležitý. Podstatný je len jeho súvis s mytológiou, jeho účasť na tvorbe pilierov, na ktorých stojí ľudská kultúra. (A takto, cez mytológiu, sa do jeho diela vracajú aj príbehy, ktoré vylúčil v impresiách.) Šajmovič vizualizuje mýty bez toho, aby navliekal svojich hrdinov do historických rozprávkovo-bájnych kostýmov.“''<ref>ŠAJMOVIČ, J. a kol. Juraj Šajmovič: Duch času. Praha: Národní filmový archiv, 2004. s. 117. ISBN 80-7004-115-5.</ref> ''„Moje životné krédo je hľadať v umení to skutočné. Nemám pre to žiadny iný názov len „skutočné“. To znamená hľadať vo vzťahoch, jednotlivých osobách, v živote, čo je významné, čo je skutočné – napríklad dieťa. Preto som často fotografoval deti na Slovensku. Mám taký obrázok jednej rómskej dievčiny – Cigánča a jedno krásne 9-ročné dievčatko pod Tatrami, ktoré má v očiach to, čo my dospelí už nemáme. Tú skutočnosť. Ohúrenie životom, vnímanie života bez hraníc.“''<ref>[http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/juraj-sajmovic/]</ref>
== Výber z kameramanskej filmografie ==
{{stĺpce|2|
* 1958 František Tichý
* 1960 Generál
* 1961 Smrť sa volá Engelchen
* 1963 Cintorín bez mena
* 1964 Letci
* 1966 Čekání na vlak, který přijede podle jízdního řádu
* 1966 Tri gaštanové kone
* 1967 Metrum
* 1968 Třináctá komnata
* 1968 V hodine strachu...
* 1969 Les
* 1970 Archa bláznů
* 1970 Podezření
* 1974 Adam Šangala
* 1974 Kdo je kdo
* 1974 Rozhovor
* 1980 Zbožňovaná
* 1981 Ľudský faktor
* 1981 Pasca
* 1982 Hra na kocúra
* 1984 Sanitka
* 1984 Povídky malostranské
* 1984 Vrabce z Tŕnia
* 1985 Hĺbkový rekord
* 1986 Bloudění orientačního běžce
* 1986 Můj obchod se psy
* 1986 Nevěra
* 1987 Arabesky
* 1988 Pozor, člověk
* 1989 Frajer na ceste
* 1989 Dobrodružství kriminalistiky
* 1994 Moravan Statis Prusalis
* 1994 Moravský Řek
* 1995 Golet v údolí
* 1996 Do nebíčka
* 1997 Legenda Emöke
* 1999 Návrat ztraceného ráje
* 2000 Zpráva o putování studentů Petra a Jakuba
* 2001 Den, kdy nevyšlo slunce
* 2001 Kruh
* 2001 Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko
* 2001 Svatá noc
* 2002 České hlasování
* 2002 Dědictví slečny Innocencie
* 2008 Hospoda u Bílé kočky
}}
== Publikácie ==
* 2005 Juraj Šajmovič: ''Duch času''
* 2015 ''Raj nie je len na nebesiach a peklo nie je len pod zemou''
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Externé odkazy ==
* [http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/juraj-sajmovic/ CHODÚR, P. Oral History - Juraj Šajmovič.]
* [http://www.9em.sk/juraj-sajmovic-majster-rucnej-kamery/ CHODÚR, P. Juraj Šajmovič majster ručnej kamery]
* [http://www.fdb.cz/lidi/22020-juraj-sajmovic.html Juraj Šajmovič]
{{DEFAULTSORT:Šajmovič, Juraj}}
[[Kategória:Slovenskí kameramani]]
[[Kategória:Slovenskí fotografi]]
[[Kategória:Osobnosti z Piešťan]]
|