Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Odkazy: preklepy |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Kresťanská sakrálna architektúra''' (z latinského slova sacer - "svätý")
== Kresťanská symbolika v architektúre ==
Riadok 13:
== Starovek ==
[[Starovek]] je označenie pre historické obdobie, ktorého vznik sa datuje koncom [[pravek|praveku]] okolo roku 4500 p.n.l a začiatkom stredoveku okolo roku 476 zánikom [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]].
[[Súbor:Church-plan.png|náhľad|Krížový pôdorys kostola]]
Pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne špeciálne stavby. Mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží. Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v [[sarkofág|sarkofágoch]].<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Už v 2. storočí sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia, ako napríklad [[kríž]], [[pastier]], ryba a podobne.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.43</ref> Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva [[milánsky edikt|milánskym ediktom]] v roku 313 n.l. [[Konštantín I. Veľký|Konštantínom I. Veľkým]]. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Medzi najvýznamnejší patrí dom kresťanskej obce v [[Dúra Európos]], ktorý bol v roku 256 zničený Peržanmi. Už v tomto období sa začali formovať a prejavovať rozdiely v architektúre medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95.</ref>
Riadok 19:
=== Európa ===
Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala [[bazilika]]. Kresťanská bazilika nadväzovala na princíp bazilík rímskych. V období staroveku vyhovovala potrebám veľkých zhromažďovaní. Priestor býval najčastejšie trojloďový. Stredná loď bola širšia a vyššia ako tie postranné a zhora osvetlená oknami. Hlavná loď často nemala strop a bol ponechaný pohľad na krov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Od bočných lodí bola hlavná loď oddelená stĺporadím a ukončená [[apsida|apsidou]]. Pred hlavnou loďou bola umiestená rajská záhrada, ktorou sa vstupovalo do predsiene a z nej priamo do hlavnej lode. V priestore apsidy stál [[oltár]], spravidla na hrobe [[mučeník|mučeníka]]. Začali používať pôdorys v tvare písmena T (symbolika lode a kríža).<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.39</ref>
V Ríme a v Taliansku bolo počiatkom kresťanstva vybudovaných mnoho bazilík, z ktorých väčšina bola neskôr prestavaných. Baziliky boli budované prevažne na hroboch svätých.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad [[bazilika sv. Petra]] vo Vatikáne, ktorú nechal cisár Konštantín postaviť na údajnom hrobe svätého Petra, na mieste bývalého [[Nero|Nerovho]] cirkusu, v ktorom mal byť svätý Peter umučený. Z centrálnych stavieb boli v tej dobe významné [[baptistérium|baptistéria]] (napríklad baptistérium [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|S. Giovanni in Laterano]] v Ríme) a [[mauzóleum|mauzóleá]] (napríklad mauzóleum Sta. Constanza v Ríme).<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 98.</ref>
=== Afrika ===
Riadok 51:
==== Gotická architektúra ====
[[Gotická architektúra]] je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske ([[germáni|germánske]]), čo bolo v tomto období (najmä pre talianskych humanistov) hanlivé označenie pre barbarské umenie. Vo Francúzsku je tento sloh nazývaný style ogival – sloh lomený.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 136.</ref> Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách. Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti [[Ile-de-France]], kedy bolo postavené prvé gotické opátstvo [[Saint-Denis|Saint Denis]], miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 158.</ref> Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a [[Klenba|rebrová klenba]]. Rebrová klenba bola omnoho vyspelejšia a dokonalejšia ako v románskom slohu. Prepracované rebrá mali za následok stenčenie klenby, ktorá tým pádom zmenšovala tlak vyvodený klenbou.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 135.</ref> Gotická architektúra sa najviac odzrkadlila na stavbách katedrál. Tie boli buď trojloďové, päťloďové, prípadne sedemloďové. Významným znakom gotickej architektúry sú okná. Tie bývali spravidla pretiahnuté, zasklené malými sklenenými tabuľkami jasných a pestrých farieb. Tie boli vzájomne prepojené olovenými pásmi. Tieto pestrofarebné sklá vyvolávali v interiéry stavby svetelné efekty a tajomnú atmosféru. Západné priečelie katedrál tvorili spravidla dve veže. Hlavné zdôraznenie priečelia tvorili zdobené portály a výrazné [[rozeta|rozetové okno]]. Významným prvkom gotického slohu bola aj bohatá výzdoba. Ako dekorácie boli hojne využívané zvieracie a rastlinné prvky, ktoré sa uplatňovali najmä v sochárskej výzdobe.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 143.</ref>
Medzi významné gotické pamiatky na území Francúzska patrí okrem spomínaného opatstva Saint Denis aj napríklad známa Parížska katedrála [[Notre Dame]]. Mimo Francúzska sa gotická architektúra v značnej miere ujala v Anglicku. Známa je napríklad gotická katedrála vo Wells.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 187-188.</ref>
=== Afrika ===
Na Africkom kontinente vznikli významné kresťanské stavby najmä na území [[Etiópia|Etiópie]]. Medzi najznámejšie pútnicke miesta patrí etiópske mestečko [[Lalibela]]. Jedná sa o komplex 13 kostolov vytesaných do skál, ktorých vznik sa datuje približne od 12. storočia. Stavbu týchto kostolov nariadil kráľ Lalibela, ktorého obyvatelia Etiópie považujú za svätého. Kráľovým cieľom bolo vybudovať "druhý Jeruzalem" pre kresťanov, ktorí nemali možnosť putovať do [[Svätá
=== Ázia ===
Riadok 74:
[[Súbor:Petersdom von Engelsburg gesehen.jpg|vpravo|náhľad|Súčasná podoba baziliky svätého Petra vo Vatikáne]]
Typickým znakom renesančnej architektúry bol statický princíp stavieb, na ktoré sa vrstvili horizontálne poschodia. Stĺpy, piliere, pilastry a klenby boli základnými prvkami, ktoré renesancia používala. Veľká zmena oproti gotike nastala aj v priestore, ktorý bol ucelený a opticky vymedzený, na rozdiel od gotiky, kde prevládal priestor imaginárny.
K významným stavbám renesančného Talianska patrí už spomínaný dóm [[Santa Maria del Fiore]] vo Florencii. Jeho stavba začala v roku 1296 a skončila v roku 1436 v renesančnom pojatí zlatníka [[Brunelleschi|Brunelleschiho]]. Z jeho tvorby je významná aj stavba
V období vrcholnej a neskorej renesancie sa centrum presúva do Ríma, kde na pápežov rozkaz vzniká nová bazilika Sv. Petra, na mieste pôvodného starokresťanského chrámu. Architektom sa stal [[Bramante]]. Základom kompozície stavby bol pôdorys rovnoramenného kríža, ktorý bol na koncoch ukončený apsidami. Po smrti Bramanta sa dostavby chrámu ujal významný maliar a sochár [[Rafael Santi]]. Obdobie neskorej renesancie sa vyznačuje osobnosťou [[Michelangelo
==== Baroko ====
Riadok 84:
*smer klasicizujúci – vychádza priamo z renesancie, stále sa drží antického radového tvaroslovia
*smer dynamický – zachádza slobodne so všetkými prvkami architektonickej tvorby.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 276.</ref> Využívajú sa rôzne geometrické útvary, striedanie svetla a tieňov, maľba a farebný kontrast.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 190.</ref>
Z Talianska sa baroko presúva do ostatných krajín Európy, kde zostáva až do 18. storočia. Vo Francúzsku sa ujal smer klasicizujúci. Dokonalým príkladom francúzskeho baroka je [[Invalidovňa|dóm Invalidov]] v Paríži z roku 1700, ktorý vytvoril [[Mansart]]. Pod jeho kupolou je umiestnená hrobka [[Napoleon|Napoleona]].<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 195.</ref>
==== Architektúra 19. storočia ====
Riadok 100:
=== Afrika ===
</ref>
| |||