'''Eduard Nepomuk Kozič''' (Ede Kozics) (* [[21. máj]] [[1829]], [[Dubnica nad Váhom]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1942-22631-6916-21?cc=1554443&wc=9P32-T3D:107654301,109037501,134163201,134163202 Záznam o krste v matrike] farnosti Dubnica nad Váhom</ref> – † [[25. apríl]] [[1874]], [[Bratislava]]<ref>Aj keď sa ako miesto úmrtia uvádza Bratislava, v matričnom zápise o narodení jeho syna Eduarda Karola Boromejského, ktorý sa narodil po smrti otca sa v kolónke rodičia o otcovi uvádza "ante 3 menses mortuus Dubnicza" [https://familysearch.org/palark:/MM9.61903/3.:1/TH:33S7-19519R73-22658-16179-31?cc=1554443&wc=9P3Y-ZNL:107654301,107722701,123570801,123654001],9S1V avšakZáznam vo úmrtnejúmrtí matrikea farnostípohrebe Dubnicav nadmatrike] Váhom anifarnosti Bratislava - Sv. Martina sa záznam o úmrtí nenachádza.</ref>) bol slovenský fotograf a vynálezca, známy aj vďaka jeho fotografickým ateliérom v centre Bratislavy. Vytvoril obrazy pamiatok Bratislavy a okolia ale bol známy aj ako autor portrétov ([[Franz Liszt|Franza Liszta]], grófa Gézu Zichho a iných). Vynašiel a nechal si patentovať postup prenesenia fotografie na plátno, slonovú kosť, porcelán, drevo, sklo a email. Od roku [[1850]] bol najviac prominentným fotografom v Bratislave. Jeho portréty boli vrcholom vtedajšej tvorby. Získal rad medailí a ocenení z výstav (Paríž 1867 a 1870, Hamburg 1868, Linz 1872). Zomrel [[25. apríl]]a [[1874]] v Bratislave.
V roku [[1847]] sa po prvýkrát stretol s daguerotypiou. Poznatky získal od cestujúceho fotografa Johana Bubeníka. Čoskoro sa tiež naučil techniku kalotypie (talbotype) a kolódiový proces od Andreasa Grolla z Viedne v období rokov [[1847]]{{--}}[[1850]].<ref>Ede Kozics (anlgický profil) na Monoskop.org http://monoskop.org/Ede_Kozics</ref>
