Martin Bútora: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d kategórie
d →‎Profesionálna kariéra: preklepy, wikilinky
Riadok 29:
 
== Profesionálna kariéra ==
V rokoch [[1966]] - [[1969]] bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch [[1971]] -77 [[1977]] dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu [[Charta 77|Chartu 77]]. V nasledujúcich rokoch 1977 -88 [[1988]] pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, kritizujúcich komunistický režim.
 
Počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v novembri [[1989]] bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia [[Verejnosť proti násiliu]] a ako člen Koordinačného centra (KC [[Verejnosť proti násiliu|VPN]]) bol na jar roku [[1990]] spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] [[''Šanca pre Slovensko]]''. V r.rokoch 1990 – [[1992]] pracoval ako poradca prezidenta [[ČSFR]] [[Václav Havel|Václava Havla]] pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.
 
Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na [[Karolova univerzita|Karolovej univerzite]] v Prahe, kde sa v decembri [[1992]] habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] ([[1993]] – [[1998]]). Počas rokov [[1994]] 1994-96 [[1996]] bol predsedom Slovenského centra [[P.E.N. klubPEN|P.E.N.PEN klubu]]. V rokoch [[1995]] – [[1996]] bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili [[holokaust]] v [[Nadácia Milana Šimečku|Nadácii Milana Šimečku]]. V roku [[1997]] sa stal spoluzakladateľom a prezidentom [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]], kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].
 
V rokoch [[1999]] - [[2003]] pôsobil ako veľvylanec Slovenska v [[Spojené štáty|Spojených štátochUSA]]. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu [[Spojené štáty|USA]] pre vstup [[Slovensko|Slovenska]] do [[NATO]] a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti. [[Kongres Spojených štátov|Americký Kongres]] ratifikoval vstup Slovenska do NATO pomerom 99 ku 100<!-- Potrebné objasniť, keďže 99 je menej ako 100. Je to myslené ako 99 k 1??? -->.
 
Od roku [[2003]] je analytikom a riaditeľom programu v [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitúte pre verejné otázky]].
 
== Kandidatúra na prezidenta SR ==