Púchovská kultúra: Rozdiel medzi revíziami

'''Púchovská kultúra''' alebo '''púchovská skupina''' bola [[archeologická kultúra]] cca od 300 pred Krn.l. do 180 po Krn.l. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor. po Krn.l.), ktorá sa v 1. storočí pred Krn.l. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku, po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia pred Krn.l.

Ak si odmyslíme písané dokumenty, tak z čisto archeologického pohľadu išlo o typickú zmiešanú horskú skupinu zrejme s viacerými etnickými komponentmi. Vznikla zhruba na severnom Slovensku okolo 300 pred Krn.l. zmiešaním (starých) prvkov [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] a (nových) prvkov [[kelti|keltskej]] kultúry. Neskôr pribudli aj dácke prvky a prvky przeworskej kultúry a germánske prvky.

Prvá fáza púchovskej kultúry (cca do 100 pred Krn.l.) sa nazýva [[predpúchovský horizont]] (alebo [[predpúchovská skupina]]). V tejto fáze má keramický inventár skoro len halštatský charakter, objavili sa ale aj laténske kovové výrobky. Nadväzovali sa prvé kontakty s Keltmi, budovali sa hradiská a veľké hraničné opevnenia (Podtureň). Doložená je ťažba rúd a keltské mince.

Asi v polovici 2. storočia pred Krn.l. sa na severnom Slovensku sformoval tzv. (klasický) laténsky stupeň púchovskej kultúry (púchovská kultúra v užšom zmysle). Nápadne sa zvýšila hustota osídlenia, vznikli nové osady a hradiská a materiálna kultúra prebrala mnohé znaky keltskej kultúry (najmä razbu vlastných mincí) – tieto práve definujú klasickú púchovskú kultúru. Zdá sa, že v polovici 2. storočia pred Krn.l. došlo k presunu časti obyvateľstva z Panónie alebo juhozápadného Slovenska na severné Slovensko. Rozlišujú sa tri geografické zóny laténskeho stupňa:

V laténskej fáze vznikali veľké centrá jednotlivých regiónov, v ktorých pozorujeme intenzívnu výrobu a spracovanie kovov, vyskytovali sa importy z Itálie, Norika a Panónie. Razili sa vlastné mince, koncom 1. stor. pred Krn.l. strieborné minci tzv. [[veľkobysterecký typ|veľkobystereckého typu]]. U väčších sídlisk rozlišujeme veľké, centrálne hradiská so zložitými opevneniami a malé hrádky s jednoduchým drevohlinitým opevnením. Hroby z tohto obdobia sú takmer neznáme, známe sú však obetiská ([[Liptovská Mara]], [[Prosné]]). Na obetisku v Prosnom sa spaľovali ako obetiny predmety zo železa, bronzu i zlata, ďalej keramika a určité časti tiel zvierat, ale aj ľudí. Objekt sa nachádzal v odľahlom horskom údolí mimo súvekých sídlisk. Väčšia bola svätyňa na centrálnom hradisku v Liptovskej Mare, kde sa na veľkých žiaroviskách spaľovali obetné dary vo forme šperkov, mincí, poľnohospodárskych plodín a zvierat, kým v hlbokej jame v strede objektu ležali nespálené pozostatky ľudských obetí. Tieto obetiská dokladajú príslušnosť k chtonickým, podsvetným kultom, súvisiacim hlavne so zabezpečovaním plodnosti a úrody.

Podľa doterajších nálezov kultúra zanikla v súvislosti s markomanskými vojnami okolo 180 po Krn.l., čo by potvrdzovali aj písomné správy referujúce o presídlení Kotínov v tomto období do Panónie.