Štatutárne mesto: Rozdiel medzi revíziami

'''Štatutárne mesto''' ([[nemčina|po nemecky]] ''Stadt mit eigenem Statut'', hovorovo ''Statutarstadt'', [[čeština|po česky]] ''statutární město'') je v [[Česko|Česku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]] [[mesto]], ktorého správa je organizovaná podľa základnej mestskej vyhlášky nazývanej ''štatút mesta'' (niečo iné je slovenský [[štatút mesta]]).

 

Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch [[1850]]-[[1939]] a [[1945]]-[[1948]]. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický [[okres]]. Pred zánikom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] malo postavenie štatutárneho mesta aj mesto [[Gorice]] a (dnes [[Slovinsko|slovinské]]) mestá [[Ľubľana]], [[Maribor]], [[Celje]] a [[Ptuj]]. Aj tieto mestá tvorili zároveň samostatný okres. Podobný koncept existoval aj v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V období [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] a potom v rokoch [[1949]]-[[1967]] štatutárne mestá v [[Česko|Česku]] ani na [[Slovensko|Slovensku]] neexistovali. Od [[1. január]]a [[1968]] bolo toto postavenie priznané [[Brno|Brnu]], [[Košice|Košiciam]], [[Ostrava|Ostrave]] a [[Plzeň|Plzni]] [[zákon]]om 69/1967 Zb. „O národných výboroch“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40072259E Zákon 69/1967 Zb. „O národných výboroch“]</ref>, ale tieto mestá neboli oficiálne označované ako štatutárne. V porovnaní s dneškom naopak [[Praha]] ani [[Bratislava]] vtedy žiadny štatút nemali. Od [[24. november|novembra]] [[1990]] sa na základe nového zákona o obciach počet štatutárnych miest výrazne zvýšil, pričom vlastný štatút získala podľa nového zákona 418/1990 Zb. „O hlavnom meste Prahe“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D4007379FC Zákon 418/1990 Zb. „o hlavnom meste Prahe“]</ref> aj Praha.