Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 237 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
úprava, wikilinky
d (kategórie, wikilinky)
d (úprava, wikilinky)
[[Súbor:Munich glyptothek interior 1900.jpg|náhľad|Interiér v roku 1900]]
{{Geo|48_8_47_N_11_33_57_E_region:DE|48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d.}}
'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku [[Staroveké Grécko|gréckych]] a Rímskych[[Staroveký Rím|rímskych]] [[Sochárske dielo|sochárskych diel]] (odtiaľ ''γλυπτο''- glypto-„socha“, z gréckeho slova ''γλύφειν'' glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch [[1816]][[1830]]. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.
 
== Budova ==
 
Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti [[Karl von Fischer]] a [[Leo von Klenze]] v roku [[1815]]. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné [[freska|fresky]] a [[Štuka (malta)|štuky]] vytvorili významní umelci ako [[Peter von Cornelius]], [[Clemens von Zimmermann]] a [[Wilhelm von Kaulbach]] vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z [[mramor]]u, ale počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.
 
== Zbierka ==
 
Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne [[650 pred Kr.]] až do Rímskehorímskeho obdobia cca [[550|550 po Kr]]. Nachádzajú sa tu významné sochy, [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]] a [[Mozaika|mozaiky]]. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske [[Busta|busty]] [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisárov]] ([[Octavianus Augustus]] (cca rok 40), [[Nero]] (65), [[Septimius Severus]] (200)), alebo socha mladíka z [[Atika (polostrov)|Attiky]] ([[Archaické obdobie (Grécko)|archaické obdobie]]) a socha opitého [[Satyr]]a.
 
== Iné projekty ==
515

úprav