Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami

'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku [[Staroveké Grécko|gréckych]] a Rímskych[[Staroveký Rím|rímskych]] [[Sochárske dielo|sochárskych diel]] (odtiaľ ''γλυπτο''- glypto-„socha“, z gréckeho slova ''γλύφειν'' glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch [[1816]] až [[1830]]. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.

Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti [[Karl von Fischer]] a [[Leo von Klenze]] v roku [[1815]]. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné [[freska|fresky]] a [[Štuka (malta)|štuky]] vytvorili významní umelci ako [[Peter von Cornelius]], [[Clemens von Zimmermann]] a [[Wilhelm von Kaulbach]] vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z [[mramor]]u, ale počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.

Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne [[650 pred Kr.]] až do Rímskehorímskeho obdobia cca [[550|550 po Kr]]. Nachádzajú sa tu významné sochy, [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]] a [[Mozaika|mozaiky]]. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske [[Busta|busty]] [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisárov]] ([[Octavianus Augustus]] (cca rok 40), [[Nero]] (65), [[Septimius Severus]] (200)), alebo socha mladíka z [[Atika (polostrov)|Attiky]] ([[Archaické obdobie (Grécko)|archaické obdobie]]) a socha opitého [[Satyr]]a.