Vancouver: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 25 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
→‎Dejiny: wikilinky
(To ktory idiot sem pridal? Mesto lezi v Kanade nie v USA. Na pol roka zmiznem a potom vidim toto, jesus.)
d (→‎Dejiny: wikilinky)
[[Ekonomika]] Vancouveru bola v tej dobe veľmi závislá od veľkých firiem, ako napríklad od [[Severozápadná spoločnosť|Severozápadnej spoločnosti]] a [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]], ktoré mali prostriedky na rýchly rozvoj mesta a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, no hlavným priemyslom ostávala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a tovaru v prístave [[Port of Vancouver]].<ref>{{cite journal| last = McCandless | first = R. C.| title = Vancouver's 'Red Menace' of 1935: The Waterfront Situation| journal = BC Studies | issue = 22| pages = 68| date = 1974 }}</ref>
 
V období po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] počas [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]] v [[20. roky 20. storočia|20.]] a [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] dochádzalo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedených najmä členmi [[Komunistická strana|komunistickej strany]], ktoré vyvrcholili v roku [[1935]].<ref>{{cite journal| last = Manley| first = John | title = Canadian Communists, Revolutionary Unionism, and the 'Third Period': The Workers' Unity League,| journal = Journal of the Canadian Historical Association, New Series| volume = 5| pages = 167–194| date = 1994| url = http://www.erudit.org/revue/jcha/1994/v5/n1/031078ar.pdf | accessdate =01.07.2008}}</ref> Viac ako 1 600 štrajkujúcich vtedy zaplavilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré spravovala armáda vo vzdialených oblastiach celej západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch denných a násilných protestov obrátili svoj hnev na federálnu vládu v [[Ottawa|Ottawe]] a rozhodli sa odcestovať na východ, aby tam oznámili svoje požiadavky.<ref>{{cite book| last = Brown| first = Lorne| title = When Freedom was Lost: The Unemployed, the Agitator, and the State| publisher = Black Rose Books| date = 1987| location = Montreal| id = ISBN 978-0-920057-77-3}}</ref> Medzi ďalšie spoločenské hnutia tej doby patrilo [[Feminizmus (hnutie)|feministické hnutie]] a ''Zväz kresťanských žien'', ktoré žiadali zákaz pitia a distribúcie alkoholu – tvrdili že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti.<ref>{{cite book| last = Robin| first = Martin| title = The Rush for Spoils: The Company Province,| publisher = McClelland and Stewart| date = 1972| location = Toronto| pages = 172| id = ISBN 0-7710-7675-4}}</ref> [[Prohibícia v Kanade|Prohibícia]] sa začala v Kanade po skončení prvej svetovej vojny a trvala do roku [[1921]], kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom [[Alkoholický nápoj|alkoholických nápojov]], ktorá trvá dodnes.<ref>{{cite book| last = Robin| first = Martin| title = The Rush for Spoils: The Company Province,| publisher = McClelland and Stewart| date = 1972| location = Toronto| pages = 187–188| id = ISBN 0-7710-7675-4}}</ref>
 
[[Súbor:Damage done by the Asiatic Exclusion League.jpg|thumb|Škody po nepokojoch v septembri 1907, ktoré viedla [[Liga za vylúčenie Ázijcov]]]]
12 142

úprav