Verzia z 06:42, 20. máj 2016 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 205 editací dopl., opravy a štyl. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:30, 20. máj 2016 upraviť vrátiť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d typo Ďalšia úprava →
Riadok 3: [[Súbor:CruiserAurora061609.jpg\|náhľad\|[[Avrora (loď Októbrovej revolúcie)\|Krížnik ''Avrora'']], symbol revolúcie. Výstrel z Auróry bol signálom pre začiatok útoku na [[Zimný palác]].]] '''Októbrová revolúcia''' (iné názvy: '''boľševická revolúcia''', '''červený október'''; komunistami používaný názov: '''Veľká októbrová socialistická revolúcia''') bol ozbrojený prevrat v [[Rusko\|Rusku]], ktorý sa odohral [[7. novembra]] [[1917]] ([[25. október]] podľa [[juliánsky kalendár\|juliánskeho kalendára]], ktorý vtedy v Rusku platil). Z iniciatívy vodcu niekdajšej boľševickej frakcie sociálno-demokratickej strany Ruska [[~~Vladimír~~Vladimir Iľjič Lenin\|V. I. Lenina]] bola pripravená akcia, ktorá zásadne poznamenala dejiny [[20. storočia]]. == Cesta k revolúcii == Riadok 9: [[Cárske Rusko]], oficiálne [[Ruská ríša]], bola napriek určitým demokratickým zmenám po [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)\|revolúcii v roku 1905]] stále výrazne autokratický štát s veľkými právomocami cára. Posledný ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)\|Mikuláš II.]] však nebol naklonený demokratickým reformám, ktoré krajina nutne potrebovala k modernizácii a liberalizácii.<ref>Figes, O., 2005, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň.</ref> Rusko bolo prevažne poľnohospodárskou krajinou, ktorá zrušila nevoľníctvo na európske pomery veľmi neskoro, až počas vlády [[Alexander II. (Rusko)\|Alexandra II.]] v roku [[1861]]. Ruskí [[roľník\|roľníci]], tvoriaci asi 85 % obyvateľstva, však zostávali zúbožení a prevažne hospodáriaci zastaralými metódami. O zmenu pomerov vidieckeho obyvateľstva sa pokúsil svojimi agrárnymi reformami v roku 1906 ruský politik [[Piotr Arkadievič Stolypin\|Piotr Stolypin]]. Zmeny však nebolo možné uskutočniť veľkou rýchlosťou, a tak ešte v roku 1914, v predvečer [[prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]], ešte neboli plne realizované. Obdobné problémy mala krajina aj v priemysle. Nárast priemyselnej výroby sústredenej vo veľkých mestách akými bol [[Petrohrad]] a [[Moskva]] mal začiatkom 20. storočia za následok nekontrolovaný nárast množstva robotníkov. Ani ich sociálne problémy cárska vláda zásadným spôsobom neriešila. Z novovznikajúcej strednej vrstvy mestského obyvateľstva a čiastočne aj na vidieku, kde sa v tomto období začali budovať po prvý krát všeobecné školy sa na prelome 19. a 20. storočia začali formovať prvé ruské politické strany. Boli to liberálni konštituční demokrati, tzv. [[Kadeti]] ([[Pavel Nikolajevič ~~Miljukov~~Miľukov\|~~Miljukov~~Miľukov]]); sociálno-demokratické strany, hlavne socialisti-revolucionári, tzv. [[eseri]] (najväčšia strana, [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij\|Kerenskij]], [[Viktor Michailovič Černov\|Černov]], [[Nikolaj Dmitrievič Avksentiev\|Avksentiev]]); umiernení socialisti - [[menševici]] (druhá najvýznamnejšia strana, [[Julij Osipovič Martov\|Martov]], [[Iraklij Cereteli\|Cereteli]], [[Georgij Valentinovič Plechanov\|Plechanov]], [[Nikolaj Semionovič Čcheidze\|Čcheidze]]) a radikálni socialisti - [[boľševici]] ([[Lev Borisovič Kamenev\|Kamenev]], [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev\|Zinoviev]], [[Lev Davidovič Trockij\|Trockij]], [[Vladimir Iľjič Lenin\|Lenin]], [[Josif Vissarionovič Stalin\|Stalin]]). Popri týchto stranách existovalo aj silné anarchistické hnutie alebo monarchisti (napr. radikálni [[černosotnenci]]). Po tom čo sa v roku 1914 Rusko zapojilo do [[prvá svetová vojna\|svetovej vojny]] začali sa, podobne ako v rokoch 1905/1906, ostro prejavovať ekonomické problémy krajiny, technologická zaostalosť a neschopnosť cárskych úradníkov zvládať zložitú vojnovú situáciu<ref>Rabinowitch, A., 2004, October revolution. in Millar, J. R. (Ed.), Encyclopedia of Russian History. Thomson-Gale, Farmington Hills, s. 1088 - 1096</ref>. Dochádzalo k zásobovacím problémom, jednak na frontoch ale aj v tyle. Niektoré oblasti začali pociťovať nedostatok potravín, chýbal spotrebný tovar a cársky režim tieto problémy nedokázal efektívne riešiť. Morálku obyvateľstva narúšali katastrofické porážky na frontoch. Zatiaľ čo strana Kadetov kontrolovala Štátnu Dumu a bola všeobecne naklonená angažovaniu sa krajiny vo vojne, ostatné strany boli väčšinou v tejto otázke rozštiepené. Riadok 18: Februárové revolučné udalosti prinútili cára [[Mikuláš II. (Rusko)\|Mikuláša II.]] k abdikácii 15. marca 1917. Monarchisti aj radikálni černosotenci utrpeli zdrvujúcu politickú porážku. Moci sa ujala [[Dočasná vláda Ruska\|Dočasná vláda]] sprvu pod vedením populárneho kniežaťa [[Georgij Jevgenievič Ľvov\|Ľvova]]. Úlohou Dočasnej vlády bolo doviesť krajinu nivočenú vojnou a veľkými sociálnymi, národnostnými a ekonomickými problémami k demokratickým voľbám do Ústavodarného zhromaždenia. To malo ďalej riešiť problémy demokratickou cestou. Revolučne naladené obyvateľstvo zároveň vytváralo po celej krajine vlastné politické [[výbor]]y, ktoré preberali kontrolu nad dianím krajine na nižšej úrovni. Najdôležitejší z nich bol [[Petrohradský soviet]], v ktorom mali najväčšie zastúpenie ľavicové strany. Soviet mal na rozdiel od vlády v rukách výkonnú moc. S postupom času pozíciu Dočasnej vlády zhoršovali vojenské problémy a rozrastajúci sa [[chaos]] až [[anarchia]] v tyle (ozbrojené bandy, nefungujúce zásobovanie, nefunkčný priemysel). V júli 1917 rezignoval kniežaťa [[Georgij Jevgenievič Ľvov\|Ľvov]] na post predsedu dočasnej vlády, kvôli snahám Ukrajiny o samostatnosť. Nahradil ho [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij\|Kerenskij]]. Ten musel naďalej riešiť neutešený stav krajiny a [[dvojvládie]] ([[Dočasná vláda Ruska\|Dočasná vláda]] vs. [[Petrohradský soviet]]). [[Vladimir Iľjič Lenin\|~~Vladimír~~Vladimir Lenin]], významný boľševický vodca sa vrátil do Ruska zo Švajčiarskeho exilu až po vypuknutí revolúcie v marci 1917, s tichou podporou Nemecka. Po príchode sa rýchlo zorientoval, pochopil dôvody nespokojnosti robotníkov a [[populizums\|populistickými]] krokmi a [[agitácia (politika)\|agitáciou]] rýchlo získaval popularitu. Onedlho zatienil ostatných boľševických vodcov. Nižší predstavitelia strany boľševikov sa [[7. júl]]a 1917 pokúsili o prvé ozbrojené prevzatie moci, keď ich oddiely obkľúčili [[Tauridský palác]] a požadovali, aby Dočasná vláda odovzdala svoju moc Sovietu. Na obranu Dočasnej vlády sa však postavili vojenské jednotky v meste. Pri ozbrojených stretoch zahynulo niekoľko stoviek ľudí, ale boľševici sa následne stiahli. Ich popularita však vďaka Leninovým sľubom rýchlo rástla, zatiaľ čo iné ľavicové strany ako eseri a menševici sa na viacerých otázkach štiepili na viacero prúdov. Leninova politika stála na jednoduchých bodoch - okamžitý mier, konfiškácia pôdy veľkostatkárom, prevzatie kontroly nad továrňami sovietmi (výbormi robotníkov), tzv. „všetka moc sovietom“ a trval tiež na právo na samourčenie neruských národov. [[25. august]]a 1917 sa nový vrchný veliteľ ruskej armády gen. [[Lavr ~~Georgievič~~Georgijevič Kornilov\|Kornilov]] pokúsil obsadiť Petrohrad a ukončiť násilím chaotickú situáciu. Vyvolal však veľký odpor naprieč všetkými vrstvami obyvateľstva a jeho jednotky boli zastavené ozbrojeným odporom revolučných síl ďaleko pred mestom. Tento krok výrazne otriasol dôverou v demokratické inštitúcie a výrazne radikalizoval všetky strany. Kerenskij síce vytvoril v septembri ďalšiu vládu, ale tá už nikdy nezískala dôveru. == Októbrové udalosti == Riadok 47: * [[Vojnový komunizmus]] * [[Ruská občianska vojna]] [[Kategória:Októbrová revolúcia\| ]] [[Kategória:Revolúcie]]

Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami