Albánske kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
d (preklepy)
d (preklepy)
 
== Dejiny ==
Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bolo [[Albánsko]] sa zaostalou krajinou s vysokým podielom negramotnosti a skoro žiadnym priemyslom. Stále bolo v područí [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Proti Osmanskej nadvláde prepukali rôzne povstania. Medzi rokmi [[1756]] a [[1831]] získal na severe krajiny moc rod [[Bušatliovci|Bušatliovcov]], medzi rokmi [[1787]] a [[1822]] potom juh krajiny ovládol [[Ali paša Tepelenský]]. Od 2. polovice [[19. storočie|19. storočia]] existovalo už albánske národné hnutie, na prelome 70. a 80. rokov toho istého storočia tiež pôsobila [[Prizrenská liga]], jedna z národných organizácií, ktorá požadovala na tureckom sultánovi autonómiu krajiny.
 
=== Nezávislosť a AlbánskejAlbánske kniežatstvo ===
Albánsko vyhlásilo [[28. novembra]] [[1912]] nezávislosť. Požiadavka na vytvorenie autonómneho štátu, ktorý predložili predstavitelia krajiny osmanskej vláde, jej ministri prijali. [[17. decembra]] [[1912]] potom európske mocnosti priznali krajine autonómny status pod zvrchovanosťou sultána. V [[Londýn]]e bola [[29. júlajúl]]a [[1913]] podpísaná mierová zmluva, ktorá Albánsko už stanovila definitívne ako ''autonómne, suverénne a dedičné kniežatstvo'', ktorého existencia a neutralita bola garantovaná šiestimi veľmocami (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, VeľkáSpojené Britániakráľovstvo a Rusko) a do zvolenia kniežaťa mala najvyššiu moc vykonávať [[MezinárodnáMedzinárodná kontrolná komisia|IRP]] (MKK). Ako záujemcovia na albánsky kniežací trón sa našli napr. Talianskytaliansky markíz ''Giovanni Kastrioti Skanderberg d'Auletta'' alebo španielsky šľachtic ''Don Juan de Alandro Kastrioti y Perez de Velasco'', ktorí odvodzovali svoj pôvod od hrdinského Skadenberga, avšak nemali podporu veľmocí a tak neprichádzali do úvahy. Rovnako dopadli aj kandidáti z Albánska alebo čiernohorský kráľ Nikola. Neuspeli však tiež kandidáti veľmocí väčšinou katolíci. Úspešne dopadol až [[Wilhelm Wied]] z [[Neuwied]] v Porýní, ktorého matkou bola holandská princezná a jeho vzdialený príbuzný bol cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]], Rozhodujúcim faktorom pre neho bolo to, že bol [[Protestantizmus|protestant]] a teda prijateľný pre všetkých. Wilhelm Wied dorazil do Albánska [[7. marca]] [[1914]] a za svoje sídelné mesto si vybral prístav [[Drač (mesto)|Durres]] (Drač), tak začala jeho dvestodenná vláda v Albánsku.
 
=== Albánsko počas prvej svetovej vojny ===
[[Súbor:Prince_Wilhelm_of_Albania.jpg|náhľad|Knieža Viliam Wied a jeho žena Sofia prichádzajú do Albánska]]
 
Onedlho po vyhlásení nezávislosti Albánska však vypukla [[prvá svetová vojna]] a členovia [[MKK]] jeden po druhom začali aj s vojenskými jednotkami opúšťať Albánsko. Kniežaťu napokon došli financie a pri moslimskej vzbure, ktorá dorazila do Durrës hľadal úkryt na palube talianskej lode Misurata, čo v očiach Albáncov veľmi znížilo jeho prestíž. Po definitívnom odchode členov MKK a ich jednotiek nenachádza východisko predtým než sa opäť nalodiť na loď Misurata. Vydal vyhlásenie, v ktorom Albáncom oznámil, že neabdikuje, ale opúšťa krajinu, pretože mu pomery v nej neumožňujú riadnu správu krajiny. Knieža vyjadril presvedčenie, že počas jeho dočasnej neprítomnosti "si„si bude môcť ľud v pokoji rozmyslieť a nájsť pre seba správnu cestu"cestu“. Najprv odcestoval do [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]] a potom bol ako major nemeckej armády poslaný na front do Flámska, čo zdiskreditovalo Weida ako neutrálnu osobu schopnú vykonávať funkciu vladára Albánska predovšetkým v očiach dohody. Od roku [[1916]] sa z Albánska stalo jedno z bojísk konfliktu. Počas vojny bolo obsadené ako Rakúsko-Uhorskou, tak francúzskou a talianskou armádou. Počas vojny uzavreli albánski predstavitelia spojeneckú zmluvu so [[Srbské kráľovstvo|Srbskom]].
 
=== Povojnové (medzivojnové) Albánsko ===
Po ukončení vojny zostával osud nezávislého Albánska neistý. Podľa [[LondýnskáLondýnska dohoda (1915)|Londýnskej dohody]] by veľkú časť AlbánskoAlbánska dostalo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a zvyšok [[Grécke kráľovstvo|Grécko]], popr. [[Srbské kráľovstvo|Srbsko]], ale vďaka pričineniu amerického prezidenta [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]] zostalo Albánsko nezávislým štátom a monarchiou. Krátko po ukončení vojny v roku [[1920]] došlo k jednej významnej zmene. Hlavné mesto bolo presunuté z [[Drač (mesto)|Draču]] do [[Tirana|Tirany]], vtedy malého dvadsaťtisícového mesta.
 
V roku [[1924]] vypukla v meste revolúcia, ktorá však vyústila v zrušenie monarchie a vytvorenie republiky. Vodcovskou albánskou postavou už od roku [[1922]] bol [[Ahmet Zogu]], ktorý bol najskôr premiérom [[1922]] – [[1924]], neskôr prvým prezidentom Albánska [[1925]] – [[1928]] a konečne v rokoch [[1928]] až [[1939]] vládol ako kráľ Albáncov Zog I.
 
Keď v roku [[1928]] prezident Ahmet Zogu obnovil monarchiu a vyhlásil sa kráľom, knieža Wilhelm znovu potvrdil svoj legitímny nárok na trón pre seba a svojesvojich dedičadedičov.
 
== Knieža ==
Hlavou štátu bol dedičný knieža, suverénny panovník z dynastie [[Wiedovci|Wiedovcov]]. O moc sa delil s vládou. V zahraničnej a diplomatickej korešpondencii bol uvádzaný ako ''Suverénne knieža'', ale v Albánsku bol označovaný ako ''mbret'' (čiže kráľ).
 
'''Jeho celý titul bol:'''
 
''Z milosti veľmocí a vôle ľudu Albánsky knieža.''
 
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Projekt|commons= Principality of Albania}}
 
== Externé odkazy ==
* {{en}} [http://www.fotw.net/flags/al_k1914.html Stránky o albánskejAlbánskom kniežatstvakniežatstve] {{en}}
* [http://www.zuwied.de Stránky rodu wiedWied]
 
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Albánské knížectví|13545835}}
 
== Externé odkazy ==
* {{en}} [http://www.fotw.net/flags/al_k1914.html Stránky o albánskej kniežatstva]
* [http://www.zuwied.de Stránky rodu wied]
 
 
[[Kategória:Dejiny Albánska]]