Rastliny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rasliny |
Revízia 6288191 používateľa 178.41.76.73 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 15:
Titulok2=|
}}
Za '''rastliny''' (''Plantae'', zast. ''Vegetabilia'') sa spravidla považujú [[eukaryoty|eukaryotické]] organizmy, ktoré majú primárne (na rozdiel od [[živočích]]ov a [[huby|húb]]) [[autotrofia|autotrofný]] spôsob výživy. Zjednodušene povedané ide teda o organizmy, ktoré budujú a vyživujú svoje telo spravidla premenou [[anorganická látka|anorganických]] látok na [[organická látka|organické]].
Z predchádzajúcej definície vyplýva, že dnes rastliny a živočíchy vymedzujeme skôr z hľadiska výživovej [[fyziológia|fyziológie]], čiže nie tak ako prv jednoducho intuitívne (všetko zelené a nepohybujúce sa), či jednoducho ako hlavnú [[taxonómia (biológia)|taxonomickú]] jednotku – [[ríša (taxonómia)|ríšu]]. Veda, ktorá sa rastlinami zaoberá je [[botanika]].
Zo systematického hľadiska dnes rastliny spravidla tvoria ríšu v rámci domény [[eukaryoty]]. Znamená to, že ich [[bunka|bunky]] majú [[bunkové jadro|jadro]] obklopené [[cytoplazmatická membrána|jadrovou membránou]] a ďalšie znaky typické pre eukaryoty, napr. [[bunkové organely]]. Organela [[chloroplast]] sa dokonca vyskytuje výlučne u rastlín a prebieha v nej [[fotosyntéza]], nevyhnutný proces pre existenciu všetkých ostatných eukaryotov. Fotosyntézy sú schopné iba rastliny a niektoré [[baktérie]]. Rastliny sú jedinou autotrofnou eukaryotickou ríšou (aj keď v [[symbióza|symbióze]] s inými organizmami môžu byť autotrofné aj huby alebo živočíchy). Napriek tomu sú vo výžive samostatné len do určitej miery, pretože mnoho z nich rastie v médiu (napríklad v [[pôda|pôde]]), na ktorého tvorbe sa podieľajú iné skupiny organizmov. Ďalšie rastliny napriek autotrofii nedokážu prežiť bez symbiózy s inými organizmami (príkladom sú stromy a huby, ktoré žijú v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze).
== Charakteristika ==
Keďže zelené rastliny získavajú energiu fotosyntézou zo slnečného [[svetlo|svetla]], nepotrebujú byť (na rozdiel od živočíchov) pohyblivé. Ďalším dôsledkom je, že na rozdiel od zvierat majú tzv. otvorený tvar, čiže sa snažia vytvoriť postupne ako rastú čo najväčší povrch na zachytenie čo najväčšieho množstva [[slnečná energia|slnečnej energie]], kým živočíchy majú tzv. uzavretý tvar, čiže sa snažia vytvoriť priehlbiny svojho povrchu, aby vytvorili väčšie vnútorné priestory pre [[chemická reakcia|reakcie]], a od určitého veku prestanú rásť. Otvorený tvar rastlín spôsobuje aj nutnosť ochrany buniek silnými [[bunková stena|bunkovými stenami]] a existencia veľmi odlišného [[oporné pletivo|oporného pletiva]] rastlín. Iným rozdielom voči živočíchom je menšia vyvinutosť špecifických orgánov na vnímanie vzruchov ([[zmyslové orgány|zmyslových orgánov]]), pretože nie je potrebná koordinácia výkonov rôznych pletivových oblastí.
Bunky rastlín sú menej funkčne diferencované, pretože preprava látok neprebieha v humorálnej obehovej sústave a pretože rastliny sú upevnené na jednom stanovisku. Vo všeobecnosti majú rastliny oproti živočíchom vyššiu [[regenerácia|regeneračnú]] schopnosť poškodených častí tela. Podobne ako väčšina živočíchov a ostatné ríše živých organizmov rastliny nemajú stálu teplotu tela.
Rastlina sa skladá z [[voda|vody]] (2 – 98 %, najmenej jej je v semenách a výtrusoch) a sušiny (najmä [[škrob]], [[tuk]]y, [[cukor|cukry]], [[bielkovina|bielkoviny]], [[celulóza (organická látka)|celulóza]]).
== Porovnanie s inými ríšami organizmov ==
[[Súbor:Neottia nidus-avis 290508.jpg|thumb|Nezelená parazitická rastlina [[hniezdovka hlístová]]]]
[[Súbor:Kelp-forest-Monterey.jpg|thumb|Riasy sú organizmy schopné fotosyntézy, napriek tomu sa nie všetky zaraďujú do rastlinnej ríše.]]
Vymedzenie termínu "rastliny" je nejasné. Najcharakteristickejším procesom, ktorý prebieha v rastlinách, je [[fotosyntéza]]. Schopnosť fotosyntéza majú rastliny vďaka [[chlorofyl]]om a iným [[asimilačné farbivo|asimilačným farbivám]], ktoré sú ale po väčšinu života rastliny prekryté zelenou farbou chlorofylu, čiže na pohľad sú (až na výnimky) [[zelená|zelené]]. Preto sa za rastliny možno zjednodušene považovať všetky organizmy, v ktorých časť rastlinných buniek obsahuje chlorofyl a jeho fotosyntetická aktivita [[výživa rastlín|vyživuje rastlinu]]. Táto podmienka však nebýva splnená napríklad v období [[vegetačný pokoj|vegetačného pokoja]] rastlín (dormancie), kedy hlavne rastliny [[mierne pásmo|mierneho pásma]] dočasne strácajú chlorofyl a s ním aj zelené sfarbenie.
Niektoré rastliny však chlorofyl stratili úplne a stali sa [[parazit]]mi iných rastlín, alebo získavajú výživu rozkladom organických látok – [[saprofytizmus]]. Tieto druhotne nezelené rastliny, napríklad [[hniezdovka hlístová]] (''Neottia nidus-avis'') majú stavbu tela podobnú ako zelené rastliny, ale v ich orgánoch chlorofyl chýba. Pochádzajú však zo spoločných predkov s neparazitickými zelenými rastlinami a preto je ich zaradenie medzi rastliny jednoznačné.
=== Riasy ===
{{Hlavný článok|Riasy}}
Neisté je aj ohraničenie bazálnych vývojových skupín rastlín, medzi ktoré patria [[jednobunkový organizmus|jednobunkové]] a jednoduché [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkové]] vodné organizmy súhrnne nazývané riasy (''Algae''). V súčasnosti nie všetky riasy patria do ríše rastlín (''Plantae''), ale časť z nich je zaradená do ďalších dvoch eukaryotických ríši ''[[Chromista]]'' a [[prvoky]] (''Protista''). Zvláštnosťou rias je nielen ich zjednodušená stavba tela, adaptácia na výlučne vodné prostredie, ale často aj iné fotosyntetické farbivá (ktoré u niektorých skupín dokonca úplne prekrývajú zelený chlorofyly, napríklad u [[červené riasy|červených rias]] (''Rhodophyta'')), rozdielna stavba [[bunková organela|bunkových organel]], neprítomnosť [[vodivé pletivo|vodivých pletív]] a v neposlednom rade schopnosť niektorých skupín získavať potravu aj iným spôsobom, ako fotosyntézou. Takýto zmiešaný spôsob výživy, pri ktorom výživu okrem fotosyntézy zabezpečujú ešte aj iné procesy, sa nazýva [[mixotrofia]]. Niektoré jednobunkové riasy, napríklad [[červenoočká]] (''Euglenophyta'') sú [[predátor]]mi [[baktérie|baktérií]] a sú tiež schopné premiestňovať celé svoje [[telo]] v priestore, čo sa u vyšších rastlín nepozoruje. Červenoočká boli teda v starších systémoch zaraďované dokonca k [[živočíchy|živočíchom]] (''[[Monocytozoa]]'') napriek tomu, že obsahujú chlorofyl.
Aj niektoré vyššie rastliny však môžu byť prispôsobené na mixotrofný spôsob života. Ide hlavne o druhy rastúce v prostredí chudobnom na živiny. Všeobecne sa nazývajú [[mäsožravé rastliny]].
== Stavba bunky ==
{{hlavný článok|Rastlinná bunka}}
Základná stavebná jednotka rastliny je [[bunka]], ktorá má eukaryotickú štruktúru. Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa ''[[Acetobularia]]'' meria až {{cm|5|m}}, niektoré [[sklerenchým|sklerenchymatické]] vlákna až {{cm|7.5|m}}). Extrémom sú bunky [[lyko]]vých vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až {{cm|30|m}}.
| |||