Wikipédia

Národný park Muránska planina: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
ked je raz najvyssi tak nemoze byt vyssi
Riadok 95:
Národný park má rozlohu {{km2|203.18}} a jeho ochranné pásmo {{km2|216.98}}, čo je spolu vyše {{km2|517}}. Jadro národného parku pozostáva z vápencovej a dolomitovej planiny s [[kras]]ovými útvarmi. Celková dĺžka krasového terénu od osady [[Červená Skala (Šumiac)|Červená Skala]] (časť obce [[Šumiac]]) po mesto [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] je okolo {{km|25|m}}.
 
Je tu viac ako 250 jaskýň, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Najrozsiahlejší jaskynný systém je [[Bobačka]], ktorej dĺžka je {{km|3|m}}. V NP sa nachádza 15 priepastí a viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a mnohé krasové a skalnaté útvary. Najvyšší vrch národného parku je [[Fabova hoľa (vrch)|Fábová hoľa]] s výškou {{mnm|1439|w}} a ešte vyšší vrch, [[Stolica (vrch)|Stolica]] s výškou {{mnm|1476}}, jem. v ochrannom pásmen. Najvyšším bodom horstva Muránska planina je vrch [[Kľak (vrch na Muránskej planine)|Kľak]] s výškou {{mnm|1408m.7}}
 
Flóra národného parku je významná svojou biodiverzitou a bohatosťou druhov a zahŕňa 35 [[endemit|endemických]] a subendemických druhov, napríklad [[Lykovec muránsky]] (''Daphne arbuscula''). Lykovec muránsky je [[treťohory|treťohorný]] relikt, ktorý na území rastie milióny rokov. [[Les]]y pokrývajú asi 86 % rozlohy národného parku.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Národný_park_Muránska_planina“