Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie informácii |
doplnenie a úprava obrázkov |
||
Riadok 1:
'''Kresťanská sakrálna architektúra''' (z latinského slova sacer - "svätý") zahrňuje stavby slúžiace k náboženským účelom, k uctievaniu a chvále Boha. Existuje mnoho druhov kresťanských sakrálnych stavieb. Medzi najbežnejšie stavby patria napríklad [[kostol]], [[chrám]], [[bazilika]], [[kaplnka]], [[katedrála]] alebo [[kláštor]].
== Kresťanská symbolika v architektúre ==
'''Kresťanské symboly''' sú znakové obrazce, ktoré majú hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom umení kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom. Môžeme ich nájsť v písomnej alebo figurálnej podobe.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 str.297-298.</ref>[[Súbor:Ichthys.svg|vpravo|náhľad|kresťanský symbol ryby|266x266bod]]Vývoj kresťanskej [[symbolika|symboliky]] začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2.storočia sú zobrazenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v podobe [[akrostich|akrostichov]]<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref> (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu). Vo veľkej miere sa používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu – [[ICHTHYS]] čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter – "Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ". Symbol ryby sa objavil už v starovekých [[katakomby|katakombách]] ako symbol [[eucharistia|eucharistie]] a až do ranného stredoveku môžeme rybu nájsť aj na obrazoch poslednej večere spolu s chlebom a kalichom vína. Ryby sú taktiež atribútom mnohých svätcov ([[svätý Peter|sv. Peter]], [[Anton z Padovy|sv. Anton z Padovy]] atď.), ktorých obrazy sú súčasťou mnohých kresťanských stavieb.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref>[[Súbor:Church-plan.png|náhľad|Krížový pôdorys kostola|vľavo|333x333bod]]V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom [[kríž|kríža]]. Kríž (latinsky crux) je symbol [[ukrižovanie|ukrižovania]] Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rímanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] ukrižovanie zakázal.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994,ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových [[monogram|monogramov]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Kríž sa postupom času stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 146.</ref> V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe [[krucifix|krucifixu]]. Východná architektúra uprednostňovala plošné zobrazenia kríža (ikony). Po reformácii symbol kríža ako vizuálneho symbolu užíva len [[anglikánska cirkev]] a [[luterstvo]]. Ako symbol rituálneho úkonu sa stále objavuje v [[katolicizmus|katolicizme]] a [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref>
Okrem týchto symbolov rané kresťanstvo užívalo všeobecnejšie symboly ako napríklad symbol [[holubica|holubice]] - symbol duše zomrelého, neskôr sa stala symbolom [[duch svätý|ducha svätého]], alebo [[oranty]] (postavy v modlitebnom geste) - symbol [[zbožnosť|zbožnosti]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref>
V stredoveku boli symboly raného kresťanstva v hojnej miere rozšírené. Rozšíril sa najmä systém atribútov svätých, vďaka ktorým sa dali na zobrazeniach jednoduchšie rozoznať.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref> Novovek tieto symboly ďalej preberal a rozvíjal.
Riadok 13:
[[Starovek]] je označenie pre historické obdobie, ktorého vznik sa datuje koncom [[pravek|praveku]] okolo roku 4500 p.n.l a začiatkom stredoveku okolo roku 476 zánikom [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]].
[[Súbor:San Giovanni in Laterano Front.JPG|vpravo|náhľad|baptistérium San Giovanni in Laterano v Ríme|255x255bod]]Pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne špeciálne stavby. Mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží. Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v [[sarkofág|sarkofágoch]].<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Už v 2. storočí sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia, ako napríklad [[kríž]], [[pastier]], ryba a podobne.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.43</ref> Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva [[milánsky edikt|milánskym ediktom]] v roku 313 n.l. [[Konštantín I. Veľký|Konštantínom I. Veľkým]]. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Medzi najvýznamnejší patrí dom kresťanskej obce v [[Dúra Európos]], ktorý bol v roku 256 zničený Peržanmi. Už v tomto období sa začali formovať a prejavovať rozdiely v architektúre medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95.</ref>
=== Európa ===
[[Súbor:ViaCorneliaVatican.JPG|náhľad|257x257bod|Nákres umiestnenia Nerovho cirkusu na mieste dnešného Vatikánu]]
Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala [[bazilika]]. Kresťanská bazilika nadväzovala na princíp bazilík rímskych. V období staroveku vyhovovala potrebám veľkých zhromažďovaní. Priestor býval najčastejšie trojloďový. Stredná loď bola širšia a vyššia ako tie postranné a zhora osvetlená oknami. Hlavná loď často nemala strop a bol ponechaný pohľad na krov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Od bočných lodí bola hlavná loď oddelená stĺporadím a ukončená [[apsida|apsidou]]. Pred hlavnou loďou bola umiestená rajská záhrada, ktorou sa vstupovalo do predsiene a z nej priamo do hlavnej lode. V priestore apsidy stál [[oltár]], spravidla na hrobe [[mučeník|mučeníka]]. Začali používať pôdorys v tvare písmena T (symbolika lode a kríža).<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.39</ref>
V Ríme a v Taliansku bolo počiatkom kresťanstva vybudovaných mnoho bazilík, z ktorých väčšina bola neskôr prestavaných. Baziliky boli budované prevažne na hroboch svätých.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad [[bazilika sv. Petra]] vo Vatikáne, ktorú nechal cisár Konštantín postaviť na údajnom hrobe svätého Petra, na mieste bývalého [[Nero|Nerovho]] cirkusu, v ktorom mal byť svätý Peter umučený. Z centrálnych stavieb boli v tej dobe významné [[baptistérium|baptistéria]] (napríklad baptistérium [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|S. Giovanni in Laterano]] v Ríme) a [[mauzóleum|mauzóleá]] (napríklad mauzóleum Sta. Constanza v Ríme).<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 98.</ref>
Řádek 31 ⟶ 30:
Stredoveká kresťanská architektúra bola zameraná najmä na architektúru kresťanského [[kostol|kostola]]. Ten sa stal významným prvkom najmä západnej architektúry. Kostol bol v tej dobe hlavnou, centrálnou stavbou v obci. Stavebným materiálom bol najmä kameň. Kostol zohrával dôležitú úlohu v živote kresťansky založeného človeka a stal sa pre neho symbolom posmrtného života. Predstavoval oslavu pamiatky Ježiša Krista, mučeníkov a svätých.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 79-81.</ref>
[[Súbor:Monte Cassino 2010-by-RaBoe-16.jpg|vpravo|náhľad|Súčasná podoba obnoveného opátstva Monte Cassino|245x245bod]]
[[Súbor:Sankt Galler Klosterplan (ca 800).jpg|vpravo|náhľad|Pôvodný nákres kláštora St. Gallen|355x355bod]]
=== Európa ===
==== Predrománska architektúra ====
Řádek 40 ⟶ 39:
Architektonickým vzorom pre staviteľov sa stal [[Chrám svätého Petra]] v Ríme. Jeho značný vplyv môžeme pozorovať napríklad na kostole vo Fulde. Rozšírený bol okolo roku 800 a reprodukoval v menšom merítku pôdorys chrámu sv. Petra. V tomto kostole sa nachádzal hrob nemeckého apoštola [[svätý Bonifác|svätého Bonifáca]], umiestnený na západnom závere kostola presne tak, ako bol v chráme sv. Petra umiestnený hrob sv. Petra.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 88.</ref>
[[Súbor:Historický komplex v Pise.jpg|vľavo|náhľad|Historický komplex v Pise|335x335bod]]
==== Románska architektúra ====
[[Súbor:Leaning Tower of Pisa in Pisa, Italy.jpg|vľavo|náhľad|257x257bod|Šikmá veža v Pise]]
[[Súbor:Venice, Basilica di San Marco (6217590109).jpg|náhľad|310x310bod|Bazilika sv. Marka v Benátkach]]
[[Románsky sloh|Románska architektúra]] je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta [[Rím]] – Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Táto architektúra nadväzuje na predrománsku a taktiež čerpá z kresťanskej [[antika|antiky]] a rímskej tvorby. Románska architektúra nebola dielom jedného národa, ale bola súčasťou národov celej Európy.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 116.</ref> Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal [[kameň]]. Vo Francúzsku sa hojne využíval [[vápenec]], Taliansko zas prekypovalo dostatkom [[mramor|mramoru]], ktorý hojne využívalo. Na územiach s nedostatkom kameňa sa používali [[tehly]]. Tehlové stavby z tohto obdobia môžeme nájsť napríklad v Nemecku či Anglicku.
Stavitelia sa stále viac zaoberali otázkou vhodnej formy pre dom Boží. Začalo sa vo väčšej miere používať kvadríkové murivo, ktoré chránilo pred požiarom a súčasne symbolizovalo silu a jednotu [[cirkev|cirkvi]]. Základným prvkom chrámového interiéru sa stal oblúk, ktorý reprezentoval vznešenosť cisárskeho Ríma a bol považovaný za symbol triumfu. Klenby sa najčastejšie stavali plnostenné, preto vyžadovali stavbu masívnych [[pilier|pilierov]]. Veľkým pokrokom tej doby bol románsky zložený pilier, kde boli ku murivu piliera pridané polostĺpy, nesúce klenbové pásy a zmenšujúce tlak klenby.
Řádek 47 ⟶ 48:
Významná je aj [[Bazilika svätého Marka]] v Benátkach, ktorej architektúra je značne ovplyvnená byzantským štýlom. Výrazne je tento štýl viditeľný najmä na piatich kopulách napodobňujúcich byzantské riešenie kostola. Interiér je pozlátený a bohato zdobený [[mozaika]]mi a mramorom.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 98.</ref>
[[Súbor:Basilica of Saint Denis, Saint Denis, France.jpg|vpravo|náhľad|Interiér gotickej baziliky Saint Denis vo Francúzsku|326x326bod]]
==== Gotická architektúra ====
[[Súbor:Cathédrale Notre-Dame de Paris - 12.jpg|náhľad|421x421bod|Notre Dame v Paríži]]
[[Gotická architektúra]] je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske ([[germáni|germánske]]), čo bolo v tomto období (najmä pre talianskych humanistov) hanlivé označenie pre barbarské umenie. Vo Francúzsku je tento sloh nazývaný style ogival – sloh lomený.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 136.</ref> Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách. Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti [[Ile-de-France]], kedy bolo postavené prvé gotické opátstvo [[Saint-Denis|Saint Denis]], miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 158.</ref> Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a [[Klenba|rebrová klenba]]. Rebrová klenba bola omnoho vyspelejšia a dokonalejšia ako v románskom slohu. Prepracované rebrá mali za následok stenčenie klenby, ktorá tým pádom zmenšovala tlak vyvodený klenbou.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 135.</ref> Gotická architektúra sa najviac odzrkadlila na stavbách katedrál. Tie boli buď trojloďové, päťloďové, prípadne sedemloďové. Významným znakom gotickej architektúry sú okná. Tie bývali spravidla pretiahnuté, zasklené malými sklenenými tabuľkami jasných a pestrých farieb. Tie boli vzájomne prepojené olovenými pásmi. Tieto pestrofarebné sklá vyvolávali v interiéry stavby svetelné efekty a tajomnú atmosféru. Západné priečelie katedrál tvorili spravidla dve veže. Hlavné zdôraznenie priečelia tvorili zdobené portály a výrazné [[rozeta|rozetové okno]]. Významným prvkom gotického slohu bola aj bohatá výzdoba. Ako dekorácie boli hojne využívané zvieracie a rastlinné prvky, ktoré sa uplatňovali najmä v sochárskej výzdobe.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 143.</ref>
Medzi významné gotické pamiatky na území Francúzska patrí okrem spomínaného opatstva Saint Denis aj napríklad známa Parížska katedrála [[Notre Dame]]. Mimo Francúzska sa gotická architektúra v značnej miere ujala v Anglicku. Známa je napríklad gotická katedrála vo Wells.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 187-188.</ref>
Řádek 57 ⟶ 59:
=== Ázia ===
[[Súbor:Hagia Sophia 325.jpg|vpravo|náhľad|chrám Hagia Sofia|323x323bod]]
==== Byzantská architektúra ====
[[Konštantínopol]] sa stal novým centrom rímskej ríše a sídlom cisára, čo sa odzrkadlilo aj na vzťahu cirkvi a cisárstva. Kresťanstvo tu malo značný cisársky vplyv a prevzalo mnoho symbolov cisárskych ideí. Stavebníci kostolov boli členmi cisárskej rodiny a hierarchia nebies bola poznamenaná touto hierarchiou – Boh ako nebeský cisár a [[biskup]] jeho zástupca na zemi. Cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] si dal postaviť [[chrám svätých Apoštolov]] v Konštantínopole ako svoje osobné [[mauzóleum]], aby mohlo byť jeho telo pochované práve medzi svätcami.
Řádek 67 ⟶ 69:
=== Európa ===
[[Súbor:Santa Maria del Fiore.jpg|vľavo|náhľad|Dóm Santa Maria del Fiore vo Florencii|304x304bod]]
==== Renesancia ====
Slovo [[renesancia]] je odvodené od talianskeho slova rinascita – znovuzrodenie. V architektonickom zmysle znamená renesancia znovuzrodenie antického umenia. Renesancia sa začala vytvárať začiatkom 15. storočia v Taliansku. Impulzom vzniku renesancie bolo prenesenie pápežského dvora z [[Avignon|Avignonu]] do Ríma, ktoré sa stalo centrom vznikajúceho [[humanizmus|humanizmu]]. Vedúca úloha renesančného umenia nenáležala Rímu, ale [[Florencia|Florencii]], ktorá sa stala dôležitým centrom rodiacej sa renesancie. <ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 159.</ref> Najvýznamnejšou stavbou, ktorá je kľučovým momentom vzniku renesancie je dóm vo Florencii (Santa Maria del Fiore) aj s mramorovou kampanilou. V roku 1420 zlatník Filippo Brunelleschi projektoval kopulu Dómu, ktorá sa stala symbolom novej spoločnosti po skončení stredoveku.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 159.</ref>
Renesančná architektúra, najmä tá Talianska, sa opiera o architektúru pohanských rímskych chrámov, ktorým sa snažila priblížiť. Taliansky architekti považovali stavby predchádzajúcich slohov za podradné v porovnaní s pohanskými stavbami starého Ríma a pokúšali sa do kresťanských stavieb zakomponovať proporcie a pôdorysy antických chrámov.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 129.</ref>
[[Súbor:Petersdom von Engelsburg gesehen.jpg|vpravo|náhľad|Súčasná podoba baziliky svätého Petra vo Vatikáne|355x355bod]]
Typickým znakom renesančnej architektúry bol statický princíp stavieb, na ktoré sa vrstvili horizontálne poschodia. Stĺpy, piliere, pilastry a klenby boli základnými prvkami, ktoré renesancia používala. Veľká zmena oproti gotike nastala aj v priestore, ktorý bol ucelený a opticky vymedzený, na rozdiel od gotiky, kde prevládal priestor imaginárny.
K významným stavbám renesančného Talianska patrí už spomínaný dóm [[Santa Maria del Fiore]] vo Florencii. Jeho stavba začala v roku 1296 a skončila v roku 1436 v renesančnom pojatí zlatníka [[Brunelleschi|Brunelleschiho]]. Z jeho tvorby je významná aj stavba San Lorenzo vo Florencii, rodinná kaplnka rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]].<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 163.</ref>
V období vrcholnej a neskorej renesancie sa centrum presúva do Ríma, kde na pápežov rozkaz vzniká nová bazilika Sv. Petra, na mieste pôvodného starokresťanského chrámu. Architektom sa stal [[Bramante]]. Základom kompozície stavby bol pôdorys rovnoramenného kríža, ktorý bol na koncoch ukončený apsidami. Po smrti Bramanta sa dostavby chrámu ujal významný maliar a sochár [[Rafael Santi]]. Obdobie neskorej renesancie sa vyznačuje osobnosťou [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela Buonarottiho]], ktorý sa ujal dostavby chrámu Sv. Petra. Vytvoril návrh, vďaka ktorému mohla stavba pokračovať aj po jeho smrti. Veľkou zmenou bola výstavba kopuly, ktorej vzorom bola kopula na florentskom dóme.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 170-171.</ref>
[[Súbor:Basilica di San Pietro - Schema progetto di Michelangelo a confronto con la situazione attuale - Disegno di Etienne -Li-.PNG|náhľad|Schéma súčasnej podoby baziliky svätého Petra|366x366bod]]
==== Baroko ====
Slovo [[baroko]] pochádza z portugalčiny (barucca) a znamená perla nepravidelného tvaru. Je to názov pre architektonický sloh, do ktorého vyúsťuje renesancia. Zaoberá sa architektonickou tvorbou Európy od konca 16. storočia do zhruba polovice 18. storočia. Vyvinul sa v Taliansku a neskôr sa rozšíril do celej Európy.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 273.</ref> Baroko sa vyznačuje významným rozvojom umeleckých diel, ktoré v tomto období zaujali čestné miesto.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 273.</ref> Medzi najvýznamnejších sochárov baroka je považovaný [[Gian Lorenzo Bernini]]. Preslávil sa najmä návrhom hlavného oltára v chráme svätého Petra. Ten je umiestnený pod kopulou navrhnutou Michelangelom. Ide o 26 metrové bronzové stĺpy, ktoré nesú bohatý baldachýn. Taktiež navrhol mohutnú stĺpovú kolonádu na námestí svätého Petra. [[Kolonáda]] mala symbolizovať otvorenú náruč cirkvi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 189.</ref>
[[Súbor:
[[Súbor:079ColonnatoSPietro.jpg|vpravo|náhľad|Berniniho stĺpová kolonáda na námestí svätého Petra vo Vatikáne|280x280bod]]
Baroko sa vyvíjalo dvoma smermi:
Řádek 90 ⟶ 93:
V architektúre 19. storočia sa najviac rozšírili dva slohové útvary- [[klasicizmus]] a [[romantizmus]]. Klasicizmus bol racionálny, kládol rozum na prvé miesto. Prikláňal sa k vedeckému poznaniu antiky. Romantizmus bol typický emóciami, sústredenosťou na vlastné vnútro, úzkym vzťahom k prírode. Mal silný vzťah k stredovekému umeniu a orientálnej kultúre, čo viedlo k uplatneniu väčšieho množstva slohov.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 214.</ref>
[[Súbor:Pantheon wider centered.jpg|thumb
[[Klasicizmus]] bol výrazom filozofického racionalizmu. Spočíval v prevedení architektúry, ktorá hlboko, občas až s archeologickou presnosťou, kopírovala antické stavby. V celkovej kompozícii stavby prevládala symetria. Farebnosť stavby bola daná druhom kameňa a interiér stavieb bol jednoduchší a strohejší.
Klasicizmus bol hlavným slohom predovšetkým vo Francúzsku, ale rozšíril sa aj v Nemecku, Anglicku a Rusku. Ohniskom vzniku klasicizmu sa stal Paríž. Významnou sakrálnou stavbou raného klasicizmu je [[Panthéon (Paríž)|chrám svätej Genovéfy]] v Paríži (neskôr nazývaného Panthéon). Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, nad stredom zaklenutého kupolou. Vonkajšie steny chrámu sú strohé, bez ozdôb. <ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-217.</ref>
[[Súbor:Assumption Cathedral-Moscow-2.jpg|náhľad|399x399bod|Uspenská katedrála v Moskve]]
[[Romantizmus]] a jeho tvorba bola na rozdiel od klasicizmu zložitejšia. Romantizmus bol postavený na umeleckom postoji, živým prejavom, vyznával individualizmus a slobodu tvorenia a spojenie s prírodou. Príznačné bolo aj združovanie jednotlivých slohov a foriem. Romantická architektúra bola hlboko inšpirovaná stredovekom. Hlavným vodítkom sa stala gotika. Na rozdiel od klasicizmu, romantizmus nepoužíval kompozične formálne znaky a symetriu stavby. Romantizmus vznikol v Anglicku a v priebehu 19. storočia sa postupne rozšíril do celej Európy.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-243.</ref>
Řádek 104 ⟶ 107:
=== Ázia ===
[[Súbor:Basilique Notre dame d'afrique à Alger.jpg|náhľad|404x404bod|Africká Notre Dame d'Afrique]]
Z [[Blízky Východ|Blízkeho Východu]] sa postupom času kresťanská architektúra rozšírila aj do východnejších oblastí Ázie. Kresťanské stavby boli vybudované aj v [[Čína|Číne]]. V [[Šanghaj|Šanghaji]] bol postavený [[Kostol Najsvätejšej Trojice Šanghaj|kostol Najsvätejšej Trojice]]. Jedná sa o najstaršiu kresťanskú stavbu v Šanghaji. Kostol bol inšpirovaný gotickým slohom.<ref>CAI Yanxin. Chinese Architecture. Cambridge University Press: 2011, ISBN 0521186447, str. 104</ref> Kresťanské stavby vznikali aj v Indii, napríklad kostol [[Igreja da Nossa Senhora de Neves]] postavený v roku 1560.
[[Súbor:St. Patrick's Cathedral-Manhattan-New York.jpg|vľavo|náhľad|382x382bod|Katedrála svätého Patrika v New Yorku]]
=== Amerika ===
Řádek 110 ⟶ 115:
Významnú kresťanská stavba sa nachádza aj v kanadskej provincii [[Quebec|Quebéc]]. Ide o baziliku [[Sainte-Anne-de-Beaupré]]. Táto bazilika je spojovaná s mnohými liečebnými zázrakmi, vďaka čomu ju ročne navštívia tisíce pútnikov. Na mieste súčasnej baziliky bola najskôr postavená kaplnka, ktorá bola neskôr prestavaná na baziliku. Prestavba bola uskutočnená kvôli narastajúcemu počtu kresťanských osadníkov ale aj na umiestnenie, podla legendy, zázračnej sochy [[Svätá Anna|svätej Anny]]. Táto legenda hovorí o zázračných uzdraveniach robotníkov už počas stavby baziliky. V roku 1876 bola otvorená prvá bazilika, ktorá ale v roku 1922 vyhorela. Súčasnú podobu bazilika získala v roku 1926.<ref name=":0" />
[[Súbor:St Marys Cathedral, Sydney 10.jpg|náhľad|Katedrála Panny Márie, Sydney|406x406bod]]
=== Austrália ===
Řádek 121 ⟶ 126:
=== Európa ===
[[Súbor:Kaleva church1.jpg|vpravo|náhľad|Kostol Kaleva vo fínskom Tampere|347x347bod]]
Európska kresťanská architektúra bola výrazne ovplyvnená vedeckým a technickým pokrokom. Veľkou zmenou bol nový materiál, z ktorého sa začali stavať prevažne kostoly. Vo veľkej miere začal byť na stavbu používaný betón. Typickou novodobou kresťanskou stavbou 20. storočia je fínsky kostol [[Kaleva]] v meste Tampere. Kostol je postavený z vysokých, strohých, mierne zakrivených betónových stien. Interiér kostola je výrazne presvetlený a vyzdobený drevenými predmetmi.
[[Súbor:Sagrada Familia 01.jpg|vľavo|náhľad|Sagrada Familia v Barcelone|363x363bod]]
Typickým príkladom modernej sakrálnej architektúry je kostol [[Sagrada Familia|Templo Expiatorio de la Sagrada Familia]] v Barcelone. Kostol sa začal stavať už v 19. storočí. Navrhol ho staviteľ [[Antonio Gaudí]]. Kostol obsahuje mnoho prvkov z rôznych slohov ako napríklad neogotické veže v tvare kukuričných klasov, či veľké množstvo tvarov a ozdôb typické pre baroko. <ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.278, 282.</ref>
=== Afrika ===
Západná Afrika, najmä [[Pobrežie Slonoviny]], sa stala významným miestom pre kresťanskú architektúru. Nachádza sa tu najväčšia rímskokatolícka stavba sveta [[Bazilika Panny Márie Kráľovnej Mieru]]. Stavba vznikla na popud katolíkov tejto francúzskej kolónie. Inicioval ju prvý prezident Pobrežia Slonoviny [[Félix Houphouët-Boigny]]. Postavená bola v hlavnom meste [[Yamoussoukro]]. Stavba začala v roku 1985 a oficiálne bola posvätená pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II]] v roku 1990. Po výstavbe veľkosťou predčila aj Baziliku svätého Petra v Ríme. Jej veža dosahuje výšku 158 metrov. Hlavným stavebným materiálom bol mramor.<ref>MELTON, J.Gordon. The Encyclopedia od Religious Phenomena. Canton: Visible Ink Press, 2008, ISBN 1-57859-209-7, str. 246-247.</ref>
[[Súbor:Basilique Notre Dame de la Paix, Yamoussoukro, Côte d'Ivoire A.jpg|náhľad|390x390bod|Bazilika Panny Márie Kráľovnej Mieru]]
Blízko baziliky sa nachádza aj [[katedrála svätého Augustína]], ktorá je sídlom biskupa diecézy Yamoussoukro.
Řádek 137 ⟶ 142:
=== Amerika ===
[[Súbor:Basilica of Our Lady of Guadalupe (new).JPG|vľavo|náhľad|Kostol Panny Márie Guadalupskej v Mexiko City|361x361bod]]
Zatiaľ čo v Európe bola počas druhej svetovej vojny sakrálna architektonická činnosť pozastavená, šíril sa európsky vplyv aj na ostatné kontinenty. V Amerike sa spájal európsky funkcionalizmus s tradíciou tamojších stavieb, ktoré v sebe odrážali klimatické a civilizačné odchýlky v porovnaní s európskou kultúrou. Rozšíril sa koncept stavieb z betónu a železa. Významnou sakrálnou stavbou tohto obdobia je františkánska kaplnka v Pampulhe v Brazílii so zvlnenou, železobetónovou strechou.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 420-421.</ref>
V Mexiku cestu modernej architektúre otvoril španiel F. [[Candela]], ktorý rozšíril používanie železobetónu. Významnou kresťanskou stavbou Mexika je bazilika [[Panna Mária Guadalupská|Panny Márie Guadalupskej]] v Mexiko City. Ide o jednu z najväčších bazilík sveta.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 422.</ref>
Řádek 145 ⟶ 150:
== Kresťanská sakrálna architektúra na Slovensku ==
[[Súbor:Sivetice rotunda sv. Margity Antiochijskej.jpg|vpravo|náhľad|Tehlová rotunda v Šiveticiach|351x351bod]]
Najstaršie dochované sakrálne pamiatky na Slovensku sa datujú do obdobia 9. storočia, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Christianizácia Veľkej Moravy príchodom [[Konštantín a Metod|Konštantína a Metoda]] zo Solúna mala na svedomí príchod kresťanskej architektúry, či už ovplyvnenej karolínskym alebo byzantským stavebným štýlom. Najstaršia pamiatka Slovenska sa našla pri odkryve románskeho kostolíka svätého Martina pod Zoborom.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 13-14.</ref>
Nitra bola v tom období významné stredisko Veľkej Moravy, preto väčšinu románskych a predrománskych pamiatok môžeme nájsť práve tu. Existenciu mnohých, dnes už nezachovaných pamiatok, môžeme sledovať vďaka historickým prameňom. Napríklad listina z roku 1075 dokladuje existenciu benediktínskeho kláštora a kostola v Hronskom Beňadiku. Z roku 1075 sa tiež spomína kráľovská drevená kaplnka svätého Martina v Dvoroch nad Žitavou a murovaná kaplnka v Kňažiciach. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 14.</ref> Z pohľadu Veľkej Moravy môžeme hovoriť na území Slovenska o prekrývaní prvkov domácej architektúry a architektúry východnej a západnej Európy, ktorá sa na územie Veľkej Moravy dostala vďaka misii Konštantína a Metoda.
Řádek 150 ⟶ 156:
Rozvoj románskej architektúry na Slovensku sa datuje od 12. do 13. storočia. Začali sa rozširovať kostoly a kláštory a vznikali nové farské, banské a kláštorné kostoly. V 12. storočí dostávala šľachta za služby kráľovi pôdu, na ktorých pozemkoch vznikali panské emporové kostolíky.
[[Súbor:
Centrálne stavby na Slovensku nadobudli významnú pozíciu. Len centrálnych kostolíkov môžeme nájsť na Slovensku okolo 30. Začali vznikať rotundy (Skalica, Križovany...) , baptistéria, mauzóleá, hrobové stavby, [[martýrium|martýria]] atď. Osobitnú skupinu románskych stavieb tvoria tehlové kostolíky. Vznikali na miestach s nedostatkom kameňa, najmä na juhu Slovenska, oblasť Žitného ostrova, južného Gemera a východoslovenskej nížiny.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 18-19.</ref> Významná je tehlová [[rotunda v Šiveticiach]] (1241), ktorá sa svojím priemerom (11,10m) radí medzi najväčšie stredoeurópske centrálne stavby. Významný je aj tehlový kláštorný kostol Panny Márie v Diakovciach. Ide o trojloďovú stavbu členenú piliermi na lode, pričom každá je ukončená apsidou. Stala sa vzorom pre ďalšie tehlové kostolíky Žitného ostrova. Taktiež vznikali kláštorné komplexy, medzi najznámejšie patria kostol a kláštor v Krásnej nad Hornádom a Skalka pri Trenčíne.Postupné rozrastanie miest malo za následok vznik mestských/farských kostolíkov napríklad v Banskej Štiavnici kostol Panny Márie a dominikánsky kostol svätého Mikuláša, ktorý je najväčším románskym kostolom na Slovensku. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 20-21.</ref>
[[Súbor:Slovakia-Trnava-Kostol svateho Mikulasa 1.JPG|vľavo|náhľad|Kostol svätého Mikuláša v Trnave|379x379bod]]
Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb. Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža. Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo Veľkej Lomnici, Danišovciach, Sučanoch či Rimavskej Bani.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 25.</ref> Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách. V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je [[kostol svätého Mikuláša v Trnave]]. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v Bratislave. Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný [[dóm svätej Alžbety]] v Košiciach. Zaujímavé sú aj gotické kostoly v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici, ktoré mali na vysokej úrovni zvládnuté zaklenutie priestoru sieťovou rebrovou klenbou.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 26-27.</ref>[[Súbor:Dóm svätej Alžbety - Košice.jpg|vpravo|náhľad|Dóm svätej Alžbety v Košiciach|449x449bod]]Renesancia na Slovensku započala 16. storočím a doznela koncom 17. storočia. Viedeň sa stala významným centrom a mala veľký vplyv aj na Slovensko. Vďaka Viedni sa k nám dostali informácie o renesančnom slohu a architektúre z ostatných častí Európy. V období renesancie na Slovensku vzniklo pomerne málo nových kostolov. Problémy vznikli novými konfesiami ([[kalvíni]], [[protestanti]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]]) a ich nárokmi na bohoslužobné priestory. Vo väčších mestách s väčšou koncentráciou týchto konfesii vznikli nové kostoly ako napríklad v Bratislave, Prešove alebo Košiciach. V spišskom regióne vznikali renesančné zvonice, ktorých prvotnou funkciou bolo varovanie pred vojnovým nebezpečenstvom. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 32-33.</ref> ▼
▲Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb. Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža. Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo Veľkej Lomnici, Danišovciach, Sučanoch či Rimavskej Bani.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 25.</ref> Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách. V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je [[kostol svätého Mikuláša v Trnave]]. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v Bratislave. Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný [[dóm svätej Alžbety]] v Košiciach. Zaujímavé sú aj gotické kostoly v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici, ktoré mali na vysokej úrovni zvládnuté zaklenutie priestoru sieťovou rebrovou klenbou.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 26-27.</ref>
Obdobie baroka na Slovensku datujeme približne od polovice 17. storočia a trvalo asi 170 rokov. Koncom 16. storočia bola väčšina obyvateľov Slovenska protestantská, až kým [[Habsburgovci|Habsburský]] panovníci nezačali protireformačnú činnosť. Najvýraznejšie sa baroko dostalo do Bratislavy a Trnavy, kde sa rozšírilo z Viedne a Talianska. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 39.</ref> Novým prvkom bol vznik [[kalvária|kalvárii]], [[božie muky|božích múk]], [[Pútne miesta|pútnických miest]] atď. Renovovali a prestavovali sa stredoveké kostoly, časom došlo aj k stavbe nových kláštorov, kaplniek a kostolov. Prvou významnejšiou barokovou stavbou na Slovensku bol jezuitský kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 48.</ref> ▼
▲Obdobie baroka na Slovensku datujeme približne od polovice 17. storočia a trvalo asi 170 rokov. Koncom 16. storočia bola väčšina obyvateľov Slovenska protestantská, až kým [[Habsburgovci|Habsburský]] panovníci nezačali protireformačnú činnosť. Najvýraznejšie sa baroko dostalo do Bratislavy a Trnavy, kde sa rozšírilo z Viedne a Talianska. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 39.</ref> Novým prvkom bol vznik [[kalvária|kalvárii]], [[božie muky|božích múk]], [[Pútne miesta|pútnických miest]] atď. Renovovali a prestavovali sa stredoveké kostoly, časom došlo aj k stavbe nových kláštorov, kaplniek a kostolov. Prvou významnejšiou barokovou stavbou na Slovensku bol jezuitský kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: 1992, str, 48.</ref>
[[Súbor:Kostolik kozany.jpg|vľavo|náhľad|338x338bod|Drevený kostolík v Kožanoch]]
Na území Slovenska sa v 17. až 20. storočí rozšírila grécko-katolícka a pravoslávna cirkev. Príslušníci týchto cirkvi stavali najmä drevené a murované kostoly, ktoré sa zachovali najmä na území severovýchodného a východného Slovenska. Medzi významné drevené sakrálne stavby patrí napríklad kostol v Kožanoch či Topli.
| |||