Verzia z 14:40, 23. máj 2016 upraviť Jakub Lenčéš (diskusia \| príspevky) 52 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:20, 27. máj 2016 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací kategórie, typografia Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť \| Meno = Agneša Kalinová \| Rodné meno = Agneša Farkašová \| Popis osoby = slovenská novinárka, prekladateľka a ~~prvá výrazná~~ filmová kritička ~~na Slovensku~~ \| Portrét = \| Veľkosť portrétu = \| Popis portrétu = \| Dátum narodenia = [[15. júl]] [[1924]] \| Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] \| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek\|2014\|9\|18\|1924\|7\|15}} \| Miesto úmrtia = [[Mníchov]], [[Nemecko]] \| Bydlisko = \| Iné mená = Riadok 33: }} '''Agneša Kalinová''', rodená Farkašová (* [[15. júl]] [[1924]], [[Košice]] {{- -}}† [[18. september]] [[2014]]) bola novinárkou, prekladateľkou a je prvou výraznou filmovou kritičkou na Slovensku. == Osobný život == Vyrástla v ~~Prešove~~[[Prešov]]e, no v čase vojnovej Slovenskej republiky, na jar roku [[1942]], musela pre svoj „neárijský“ pôvod odcestovať do Maďarska. Ukryla sa v [[Budapešť\|Budapešti]], v kláštore rádu Dobrého pastiera, ale väčšina jej rodiny a obaja rodičia zahynuli v koncentračných táboroch. Po vojne sa vrátila do Prešova a po maturite sa presťahovala do [[Bratislava\|Bratislavy]]. Už počas vojny sa však spoznala so svojím budúcim manželom [[Ladislav Ján Kalina\|Ladislavom Jánom Kalinom]] a v roku [[1946]] sa za neho vydala. Bol to spisovateľ, scenárista, prekladateľ a humorista. Založil a viedol Katedru dramaturgie na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave\|VŠMU]] a istý čas po vojne bol aj umeleckým šéfom výroby slovenského filmu. Pre Kalinovú znamenal manžel aj prvý hlbší kontakt s filmom, filmovou teóriou, keďže počas vojnového štátu mala kvôli svojmu židovskému pôvodu zákaz chodiť do kina. Spoločne s ním navštevovala filmové štúdiá v [[Barrandov~~\|Barrandove~~]]e, rozličné filmové festivaly a na rôznych besedách spoznávala tvorivú umeleckú inteligenciu. Neskôr sa prirodzene dostala aj k filmovej kritike. S manželom majú dcéru Julku (dnes známa prekladateľka [[Julia Sherwoodová]]), no ten zomrel predčasne už v roku [[1981]] po ťažkej chorobe. Riadok 49: Aj vďaka filmu a znalosti jazykov sa dostala na francúzsky konzulát, kde pôsobila ako prekladateľka (už počas epizódy s Filozofickou fakultou). Prekladala odbornú filmovú a umenovednú literatúru, neskôr aj beletriu z francúzštiny, nemčiny či maďarčiny. Svoju prvú filmovú kritiku niekedy na prelome rokov 1946/~~1947~~47 zaniesla do Pravdy, uverejnili jej ju a ponúkli jej aj stálu spoluprácu. Bola to kritika na sovietsky film ''Pätnásťročný kapitán''. V tom období písalo iba veľmi málo ľudí o filme. ''„Dokonca som v nej aj hviezdičkovala filmy. Do roku [[1948]] som to takto sama na kolene vyrábala a manžel si to vždy vopred prečítal, aby tam neboli nejaké veľké sprostosti.“''<ref>KUCHTOVÁ, Lenka. Online lexikón slovenských filmových tvorcov - Agneša Kalinová. FTF VŠMU, 2010, s. 2. Dostupné na internete: <http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/agnesa-kalinova/>.</ref> V období tesne pred začiatkom 50. rokov vznikla slovenská sekcia združenia Klubu filmových novinárov a Kalinová ako členka Zväzu novinárov a ako stála filmová kritička sa prihlásila i tam. Význam členstva sa prejavil hlavne v možnostiach zúčastňovať sa filmových festivalov. Pracovala ako redaktorka spoločensko-kritického týždenníka [[Nové slovo]], od roku 1952 až do roku 1968 bola redaktorkou, neskôr členkou redakčnej rady týždenníka [[Kultúrny život]], ktorý je známy svojim liberálnejším prístupom ku kultúre a spoločnosti. Takisto počas tejto etapy sa zúčastňovala festivalov, na prvý zahraničný sa dostala v roku [[1959]] do [[Bergamo (mesto)\|Bergama]], v roku [[1960]] bola aj v [[Cannes]], v roku [[1964]] v [[Donostia-San Sebastián\|San Sebastiáne]] ako členka poroty FIPRESCI. Po zániku / zákaze ''Kultúrneho života'' v septembri [[1968]] sa stala slovenskou redaktorkou pražského dvojtýždenníka ''Filmové a televízne noviny''. V roku [[1970]] ju však postihol zákaz publikovať, neskôr jej zakázali aj preklady a prácu, ktorá by nejako súvisela s kultúrou. V roku 1968 napríklad preložila do slovenčiny ''Dejiny filmu'' [[Ulrich Gregor\|Ulricha Gregora]] a [[Enno Patalas\|Enna Patalasa]],. Chvíľu prekladala pod cudzím menom, no na začiatku 70. rokov bola nútená prekladať manuály pre počítače v národnom podniku Datasystém. V roku [[1972]] sa ocitla dokonca na tri mesiace vo väzbe pre podozrenie z „poburovania“. Stretávala sa totiž s ~~disidentmi~~[[disident]]mi aj priateľmi zo zahraničia. Odmietala sa prispôsobovať Normalizácii a bola odhodlaná žiť tak, ako žila i pred ňou. V roku [[1978]] jej normalizačný režim povolil vysťahovať sa do západného Nemecka, predstavovala aj s rodinou „nežiaduce živly“. V ~~Mníchove~~[[Mníchov]]e nastúpila ako politická komentátorka v českom a slovenskom vysielaní rozhlasovej stanice [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)\|Slobodná Európa]]. Vo svojich príspevkoch sa venovala predovšetkým dianiu v Československu. V roku [[1995]], keď Slobodná Európa prešla do Prahy, zostala žiť v Mníchove ako novinárka na voľnej nohe. Na Slovensko prichádza často, prezentuje autobiografické knihy jej zosnulého manžela a samozrejme sa stále zaujíma o zahraničnú i slovenskú kultúru. Riadok 63: ''„Mojím hlavným zámerom písania filmových kritík bolo upozorňovať obecenstvo na dobré filmy, aby ľudia chodili do kina na to, čo sa mi zdalo dobré, a nie na niečo gýčové alebo nezaujímavé.“''<ref>Tamže.</ref> Kalinová sa vykryštalizovala a ako kritička dozrela v 60. rokoch v rámci písania do ''Kultúrneho života''. Patrila k menám ako [[Richard Blech]], [[Pavel Branko]], [[Katarína Hrabovská]] či [[Emil Lehuta]], ktoré „rozhodujúcim spôsobom formovali filmovú kritiku i recenzistiku“<ref>MACEK, Václav - PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997, s. 299. ISBN 80-217-0400-4.</ref>. Texty týchto mien znamenali kompaktný a prínosný celok, ktorý slovenskú filmovú kritiku vymanil z éry bilancujúcich komentárov, úvodníkov a informatívnych recenzií, ktorá vládla v 50. rokoch. ▼ ▲Kalinová sa vykryštalizovala a ako kritička dozrela v 60. rokoch v rámci písania do ''Kultúrneho života''. Patrila k menám ako [[Richard Blech]], [[Pavel Branko]], [[Katarína Hrabovská]] či [[Emil Lehuta]], ktoré „rozhodujúcim spôsobom formovali filmovú kritiku i recenzistiku“<ref>MACEK, Václav - PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997, s. 299. ISBN 80-217-0400-4.</ref>. Texty týchto mien znamenali kompaktný a prínosný celok, ktorý slovenskú filmovú kritiku vymanil z éry bilancujúcich komentárov, úvodníkov a informatívnych recenzií, ktorá vládla v 50. rokoch. Spolu s Pavlom Brankom bola dokonca rozhodujúcou kritičkou 60. rokov a vlastne boli to dvaja dominantní kritici povojnového obdobia. [[Václav Macek]] s [[Jelena Paštéková\|Jelenou Paštékovou]] v knihe ''Dejiny slovenskej kinematografie'' nazývajú jej publicistickú činnosť „ilustratívnou“, no zaslúžene jej priznávajú pevné miesto medzi elitou. Výrazne vychádzala z etických kritérií, bola hlavne zástankyňou občiansky angažovanej tvorby (filmov ako ''Obchod na korze'' či ''Tri dcéry'') a na rozdiel od ostatných publicistov obdobia brala do úvahy zákulisie tvorby, organizačné, technické či ľudské predpoklady filmovej produkcie. Mala schopnosť presvedčivo a jasne obhajovať všetko pozitívne, čo sa u nás v hranom filme dialo v 60. rokoch (obhajovala [[Eduard Grečner\|Eduarda Grečnera]] aj [[Dušan Hanák\|Dušana Hanáka]]). Vyzdvihovala teda nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnových filmov našich tvorcov. Vyjadrila sa takto: ''„už prvé filmy s novou filmovou poetikou ma nesmierne nadchli, veľmi som im fandila a snažila som sa im pomáhať.“''<ref>KUCHTOVÁ, Lenka. Online lexikón slovenských filmových tvorcov - Agneša Kalinová. FTF VŠMU, 2010, s. 9. Dostupné na internete: <http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/agnesa-kalinova/>.</ref> Řádek 70 ⟶ 69: Zároveň však živo a pohotovo písala aj o zahraničných dielach. Slovenskému divákovi tým pádom prinášala konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Nechcela, aby Slovensko zostalo len akousi „zatuchnutou provinciou.“ Nevyhla sa problémom s cenzúrou, spomína na ňu aj takto: ''„keď v poslednej chvíli nám cenzúra článok nepustila, keď sme museli doniesť náhradný materiál, pretože povedali, že noviny musia vyjsť. Nebolo to také ako za Prvej republiky, keď cenzúra vyhodila článok a noviny vyšli s bielym fľakom. My sme nemohli mať biely fľak, pretože oficiálne cenzúra neexistovala.“''<ref>Tamže, s. 16.</ref> Jedným slovom „handrkovanie“. Práve táto podpora tvorivých a hľadajúcich tvorcov však nepriamo znamenala, že normalizácia medzi prvými zasiahla práve ju. Spolu s vyššie menovanými kritikmi ju postihol zákaz publikovania a toto zoskupenie bolo označované za „klan“ presadzujúci vo svojich hodnoteniach skupinové záujmy a buržoáznu ideológiu. [[Ján Podhradský]], ktorý sa stal v roku 1972 ústredným riaditeľom Slovenského filmu, zaútočil slovami: ''„Boli to klany samozvaných kritikov, nátlakové skupiny umeleckých ideológov, ktorí lietali okolo filmu ako rozpálené kométy.“''<ref>Aktív tvorivých pracovníkov Štúdia hraných filmov v Bratislave. Stenografický záznam diskusných príspevkov prednesených dňa 11. mája 1972, s. 4-5.</ref> Kultúrny život bol prvým zakázaným periodikom. Řádek 89 ⟶ 88: === Knižné publikácie === * 2012: Jana Juráňová - ''Mojich 7 životov'' (forma rozhovoru) == Referencie == <references /> == Zdroje == Oral History Václav Macek - Jelena Paštéková, ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997.▼ *Osobná zložka Agneše Kalinovej, [[Slovenský filmový ústav]], oddelenie dokumentácie a knižných služieb, Bratislava.▼ {{DEFAULTSORT:Kalinová, Agneša}} ▲Václav Macek - Jelena Paštéková, Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997. [[Kategória:Slovenskí filmoví kritici]] ▲Osobná zložka Agneše Kalinovej, Slovenský filmový ústav, oddelenie dokumentácie a knižných služieb, Bratislava. [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]]

Agneša Kalinová: Rozdiel medzi revíziami