Verzia z 21:20, 22. máj 2016 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 200 editací d →‎Cesta k revolúcii: obr. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:43, 28. máj 2016 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 200 editací d →‎Októbrové udalosti: štyl. Ďalšia úprava →
Riadok 36: [[Súbor:2nd Moscow Women Death Corp Defending Winter Palace. St.Petersburg November 1917.jpg\|náhľad\|Príslušníčky ženského práporu, ktoré mali brániť Zimný palác - sídlo Dočasnej vlády.]] V boľševickej strane sa začala zvažovať potreba ozbrojeného povstania. Postavil sa však proti nej rad predstaviteľov strany, najmä jej umiernené krídlo na čele s [[Lev Borisovič Kamenev\|Kamenevom]] a [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev\|Zinovievom]]. Naopak Lenin neodbytne trval na ozbrojenom povstaní ako jedinom možnom riešení, pričom sa 29. septembra vyhrážal svojou rezignáciou.<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000, Istoria Rossii. Prospekt, Moskva, s. 336</ref> ~~Pričom tvrdil~~Tvrdil, že prevzatie vlády musí byť násilné, pretože vychádzal z [[marxizmus\|marxistických]] predstáv proletárskej revolúcie. Okrem Lenina a [[Jakov Michajlovič Sverdlov\|Sverdlova]] zohral pri organizácii prevratu významnú úlohu Trockij, ktorý bol poverený vedením výboru na obranu Sovietu a disponoval tak časťou petrohradských ozbrojených zložiek. 10. októbra 1917 bola napokon na zjazde boľševickej strany prijatá rezolúcia o ozbrojenom povstaní. [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij\|Kerenského]] Dočasná vláda sa síce pokúšala zvrátiť tento stav, ale vzhľadom na to, že stratila všetku podporu revolučných más nemala žiadne ozbrojené sily, ktoré by mohla nasadiť proti boľševikom. Kerenskij 24. októbra prikázal zrušiť všetku boľševickú tlač. Pre Trockého to bol signál, aby Petrohradská posádka a námorníci z [[Kronštad]]u pod jeho vedením, ktorí v prevažnej miere stáli na strane boľševikov prevzali moc. Vojaci, námorníci a tzv. [[Červená garda\|Červené gardy]], celkovo v Petrohrade asi 40 000 ozbrojencov, začali 24. októbra 1917 (6. novembra podľa gregoriánskeho kalendára) obsadzovať kľúčové body mesta. Večer boli členovia Dočasnej vlády blokovaní v Zimnom paláci. Podľa Leninovho výroku „strana našla moc pohodenú na ulici a jednoducho ju zdvihla.“ Boľševikom stačilo ovládnuť hlavné komunikačné uzly v [[Petrohrad]]e – nástupište, poštu atď. Len okolo [[Zimný palác\|Zimného paláca]] sa rozpútali sporadické konflikty:. Zimný palác bránili iba nepočetné a slabé oddiely žiakov vojenskej delostreleckej školy, kozákov a ženský prápor, ktoré sa čoskoro vzdali. Kadeti delostreleckej školy odišli zo Zimného paláca bez boja. Signálom na útok na palác bol výstrel z krížniku [[Avrora (loď Októbrovej revolúcie)\|Avrora]], kotviacom na brehu Nevy. Výstrel slepej munície pri tom rozbil okná na veľkej časti okien priľahlej k rieke. Boľševické sily následne vošli do Zimného paláca prakticky bez odporu. Došlo iba k sporadickej streľbe jednotlivcov. Kerenskij medzitým utiekol, aby sa pokúsil získať na svoju stranu jednotky armády mimo mesta na Severnom fronte. Zvyšok Dočasnej vlády bol zadržaný v Zimnom paláci. Neskoršia sovietska histografia zobrazovala útok na palác ako teatrálny a dramatický boj. Nasledujúceho dňa, 26. októbra, bol vytvorený pri Petrohradskom soviete Výbor ľudových komisárov (tzv. [[Sovnarkom]]), ktorého vedením bol poverený Lenin. Boľševici vydali manifest o zrušení Dočasnej vlády a prechodu jej kompetencii na Petrohradský vojensko-revolučný výbor (Petrohradský soviet). 25. októbra prebehli nové voľby do Petrohradského sovietu, v ktorom získali boľševici viac ako polovicu mandátov. 100 mandátov získali ľaví eseri. Hlavný protivník boľševikov, strana Kadetov bola postavená mimo zákon a jej hlavný predstavitelia boli zatknutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami