Norimberský proces: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
formulácia, doplnenie |
dopl. |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Lord-justice-lawrence-at-nuremberg-72-867.jpg|náhľad|Predseda súdneho dvora britský sudca lord Geoffrey Lawrence]]
'''Norimberský proces''' bol medzinárodný vojnový tribunál prebiehajúci od 14. novembra 1945 do 1. októbra 1946 v nemeckom meste [[Norimberg]], ktorého cieľom bolo potrestanie najťažších [[vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] silami [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]]. Obžalovanými v procese boli okrem občanov Nemecka aj niekoľkí Rakúšania. Viacerí hlavní nacistickí predstavitelia [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Heinrich Himmler|Himmler]] a [[Josef Goebbels|Goebbels]] nemohli byť súdení, pretože v posledných dňoch vojny spáchali samovraždu aby sa vyhli zajatiu a zodpovednosti za svoje zločiny. Medzi hlavnými odsúdenými boli [[Hermann Göring|Göring]], [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]], [[Wilhelm Keitel|Keitel]] a [[Ernst Kaltenbrunner|Kaltenbrunner]].
Tribunál prvý krát verejne odsúdil podstatu nemeckého [[nacizmus|nacizmu]] a jeho plány na zničenie celých [[štát]]ov a [[národ]]ov, a tiež poukázal na nebezpečenstvo ideológie nacizmu, pre celé [[ľudstvo]].<ref name="MKM">{{Citácia elektronického dokumentu
Pred procesom sa hľadalo miesto, kde sa bude konať. Navrhnutá [[Moskva]] a [[Londýn]] boli zamietnuté, do úvahy prichádzal [[Mníchov]]. [[7. júl]]a navrhol veliteľ amerických okupačných síl generál Clay americkému žalobcovi Jacksonovi mesto [[Norimberg]]. V Norimbergu bol uprostred rozvalín zachovaný takmer nepoškodený Justičný palác. Pri Justičnom paláci sa nachádzalo málo poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia budova telocvične, ktorá sa o rok neskôr stala miestom popráv.▼
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ňjurnbergskij process
| url = http://megabook.ru/article/%D0%9D%D1%8E%D1%80%D0%BD%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B3%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9%20%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%86%D0%B5%D1%81%D1%81
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 28.05.2016
| vydavateľ = Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia
| miesto =
| jazyk = po rusky
}}</ref>
== Predohra ==
Informácie o otrasných [[vojnový zločin|vojnových zločinoch]] nacistického Nemecka prenikali na verejnosť už v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V krajinách Západnej Európy a USA verejnosť aj politické špičky hodlali obžalovať zodpovedných nacistických politikov za rozpútenie vojny, zodpovednosť za letecké údery na obývané oblasti a civilné obyvateľstvo (neskôr vylúčené Londýnskou dohodou zo zoznamu vojnových zločinov) a vedenie [[neobmedzená ponoroková vojna|neobmedzenej ponorkovej vojny]]. O krutých represáliách v okupovaných oblastiach, prenasledovaní a likvidácii židov, či vojnových zajatcov v úvodných fázach vojny neexistovali takmer žiadne informácie. Keďže boje sa väčšinu vojny viedli hlavne na východoeruópskom bojisku, zverejňovanie informácii o nacistických zverstvách zostalo obmedzené na sovietske médiá. Veľká časť z nich bola prijímaná na západe s veľkou nedôverou ako sovietska [[propaganda]] a spočiatku im nebola venovaná veľká pozornosť. Dôvodom bol aj fakt, že bolo len málo západných novinárov, ktorí by mali na východný front prístup.<ref>Werth, A., 1969, Od Staligradu po Berlín. Epocha, Bratislava, 493 s.</ref> Každopádne už v priebehu roku 1942 varoval americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] nacistických vodcov, že po skončení vojny budú za svoje zločiny potrestaní, keď 7. októbra 1942 vyhlásil, že nacistickí vojnoví zločinci budú súdení tribunálom organizácie Spoločnosti národov.<ref name="Nolan">Nuremberg tribunal. in Nolan, C. J. (Ed.), 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 802 - 803</ref>
Prvá komisia pre vyšetrovanie vojnových zločinov nacistov bola ustanovená v roku 1943 v [[Londýn]]e. Následne 30. októbra 1943 predstavitelia hlavných spojeneckých mocností prijali v Moskve deklaráciu (tzv. [[Moskovská deklarácia]]), ktorou varovali vodcov krajín Osi a ich vojakov, že po vojne budú musieť očakávať trest za všetky vojnové zločiny, ktorých sa dopustili na územiach nacistami okupovanej Európy a Japoncami okupovanej Ázie.<ref name="Nolan"/>
Podľa [[Londýnska dohoda|Londýnskej dohody]] o prenasledovaní vojnových zločincov z [[8. august]]a [[1945]] štáty [[Spojenci (druhá svetová vojna)|protihitlerovskej koalície]] ([[Spojené štáty|USA]], [[ZSSR]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]]) po víťaznom konci bojov [[druhej svetovej vojny|druhej svetovej vojny]] v Európe rozhodli o vytvorení špeciálneho súdneho dvora, ktorý by spravodlivo posúdil osobnú zodpovednosť zadržaných nacistických pohlavárov za vojnové zločiny. Súdený mal byť aj rad nacistických organizácii, ktoré sa na ich príprave podieľali.
Takýto postup však nebol schvaľovaný všetkými. Napr. britský ministerský predseda [[Winston Churchill|Churchill]] v tajnom liste [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] v septembri 1944 navrhoval aby boli najvyšší nacistickí vodcovia zlikvidovaní do 6 hodín od ich zajatia. „''Ich poprava je totiž politickou otázkou, nie právnou.''“<ref name="Scheffer">Scheffer, D. J., 2005, Nuremberg Trials. in Schelton, D. L. (Ed.), Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity. Vol. 2 I–S, Macmillan Reference, Thomson Gale, Detriot, s. 764 - 772</ref> Podobne Stalin v duchu jeho politiky kolektívnej viny, ktorú dlhé roky aplikoval doma v Sovietskom zväze, navrhoval popraviť 50 - 100 000 príslušníkov nemeckého veliteľského zboru. Očakávania, že vedúci nacistickí predstavitelia, ktorí vojnové zločiny nariadili budú urýchlene postavení k múru a zastrelení, však bola spoločenskou objednávkou väčšiny obyvateľstva nacistami okupovaných oblastí. Mnohí očakávali, že takto budú potrestané aj tisíce vojakov, ktorí vraždili nevinných civilistov či vojnových zajatcov, alebo pripravovali a vykonávali obludné vyvražďovanie vo [[nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacích táboroch]]. Ochota pripraviť veľké monsterprocesy, ktoré nežiadal len diktátor Stalin ale aj väčšina obyvateľstva, bola zrejme najväčšia zo strany Sovietskeho zväzu. Na jeho území bolo nacistické vyčíňanie asi najohavnejšie, keďže v krajine zomrelo počas vojny prevažne na okupovaných územiach okolo 17 miliónov [[Civilné obyvateľstvo|civilistov]] a asi 3 milióny vojakov [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynuli v otrasných podmienkach nemeckého zajatia]].
Aj americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] spočiatku zastával názor ministra financií [[Hans Morgenthau|Morgenthaua]], že je potrebné čo najskôr popraviť asi 2500 najvyšších nacistických predstaviteľov. Naopak minister obrany [[Henry Stimson|Stimson]] zastával názor, že obvinení majú právo na riadny súd.<ref name="Scheffer"/> Súd by overil osobnú zodpovednosť jednotlivých nacistov, nemal byť divadelným procesom ale prebiehať v súlade s demokratickými predstavami o spravodlivosti. Zároveň by navodil lepší obraz o víťazoch vojny v neskorších dejinách a umožnil by lepšie zdokumentovať nacistické zločiny.
▲Pred procesom sa hľadalo miesto, kde sa bude konať. Navrhnutá [[Moskva]] a [[Londýn]] boli zamietnuté, do úvahy prichádzal [[Mníchov]]. [[7. júl]]a navrhol veliteľ amerických okupačných síl generál [[Lucius D. Clay|Clay]] americkému žalobcovi [[Robert H. Jackson|Jacksonovi]] mesto [[Norimberg]]. V Norimbergu bol uprostred rozvalín zachovaný takmer nepoškodený Justičný palác. Pri Justičnom paláci sa nachádzalo málo poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia budova telocvične, ktorá sa o rok neskôr stala miestom popráv. Výber Norimbergu mal aj symbolický podtón - mesto bolo výkladnou skriňou nacizmu.
== Príprava procesu ==
V období pred začiatkom aj v priebehu vojny už existovali medzinárodné konvencie, ktoré definovali niektoré zvyky vedenia vojny, zaobchádzania s ranenými a zajatými bojovníkmi nepriateľa, či civilným obyvateľstvom. Súd, ktorého úlohou bolo súdiť nacistických vojnových zločincov sa však z právneho hľadiska stretol s viacerými formami zločinov, ktoré bolo ťažké hodnotiť na základe dovtedy zaužívaných noriem.
Bolo rozhodnuté obviniť nacistických predstaviteľov z hlavných zločinov, ktoré boli:
* rozpútanie a vedenie [[útočná vojna|útočnej vojny]] a zločiny proti mieru
* [[vojnový zločin|vojnové zločiny]]
* [[zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]].
Ako zločinný bol súdený aj celý nacistický ozbrojený a bezpečnostný aparát (hlavne [[Gestapo]], [[Schutzstaffel|SS]] a [[Sturmabteilung|SA]]), vedenie nacistickej strany [[NSDAP]], generálny štáb nemeckých ozbrojených síl a nemecká vláda. Nemecký nacizmus nebol obyčajným politickým hnutím, z hľadiska jeho uskutočnenia bol zločinným sprisahaním s cieľom zmocniť sa územia nemeckých susedov, ich ľudských aj materiálnych zdrojov, následne odstrániť všetky elementy spoločnosti, ktoré sa mu postavia na odpor. Za jeden z hlavných cieľov si nacisti vybrali likvidáciu obyvateľov [[židia|židovskej národnosti]], ktorých považovali za úhlavných nepriateľov svojej ideológie a v priebehu vojny ich začali systematicky vyvražďovať. Nacistické represálie však postihli aj ďalšie, predovšetkým [[slovania|slovanské]] národy, hlavne [[Poliaci|Poliakov]], [[Ukrajinci|Ukrajincov]], [[Rusi|Rusov]], [[Bielorusi|Bielorusov]] či národov bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Na území Bieloruska, ktoré nacisti okupovali 3 roky, zahynul v priebehu vojny každý 4. obyvateľ.
== Zloženie súdu ==
[[File:View of judges panel during testimony Nuremberg Trials 1945.jpeg|thumb|Sudcovia Norimberského súdu z ľava do prava: [[Alexandr Volčkov|Volčkov]], [[Iona Nikitčenko|Nikitčenko]], [[Norman Birkett, 1st Baron Birkett|Birkett]], [[Geoffrey Lawrence, 1st Baron Oaksey|Lawrence]], [[Francis Biddle|Biddle]], [[John J. Parker|Parker]], [[Henri Donnedieu de Vabres|Donnedieu de Vabres]] a [[Robert Falco|Falco]].]]
Medzinárodný vojenský tribunál bol zriadený na základe parity zástupcov štyroch veľmocí v súlade s Londýnskou dohodou. Každá krajina (USA, Spojené kráľovstvo, ZSSR a Francúzsko) mali jedného sudcu a jeho zástupcu. Všetci sudcovia okrem sovietskych boli civilnými sudcami. Tvorili ho:
* [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] zástupca predsedu najvyššieho súdu ZSSR, generálmajor [[Iona Timofejevič Nikitčenko|Iona Nikitčenko]] (sovietsky hlavný sudca)
* [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] podplukovník [[Alexandr Fiodorovič Volčkov|Alexandr Volčkov]] (druhý sovietsky sudca)
* {{flagicon|United Kingdom}} plukovník Sir [[Geoffrey Lawrence, 1st Baron Oaksey|Geoffrey Lawrence]], predseda súdu (britský hlavný sudca)
* {{flagicon|United Kingdom}} Sir [[Norman Birkett, 1st Baron Birkett|Norman Birkett]] (druhý britský sudca)
* {{flagicon|United States|1912}} [[Francis Biddle]] (americký hlavný sudca)
* {{flagicon|United States|1912}} [[John J. Parker]] (druhý americký sudca)
* {{flagicon|France}} Professor [[Henri Donnedieu de Vabres]] (francúzsky hlavný sudca)
* {{flagicon|France}} [[Robert Falco]] (druhý francúzsky sudca)
Systém súdu bol zmesou anglo-saského a kontinentálneho spôsobu vedenia súdneho pojednávania. Obžalobu tvorilo 52 právnikov, paritne zastúpených z každej zo 4 krajín. Obhajobu tvorilo 28 právnikov, ktorí obhajovali jednotlivé obvinené osoby a 12 právnikov, ktorí obhajovali 6 nemeckých nacistických organizácií.
V rámci práva na spravodlivý súd, mali obvinení právo na právneho zástupcu a právo na krížový výsluch svedkov. Problémy však spôsobovalo zaobstarávanie požadovaných dokumentov k obhajobe a oneskorenia pri preklade kľúčových dokumentov pre obe strany.
== Výber obžalovaných ==
Každá zo zúčastnených Spojenekých krajín počas príprav procesu zoznam najdôležitejších zločincov, ktorých súd požadovala. Tieto zoznamy by dovedna predstavovali 100 hlavných obvinených. Takýto proces však nebolo z praktických dôvodov možné viesť štandardným spôsobom. Bolo preto rozhodnuté súdiť iba nemeckých nacistov. Nakoniec bolo do užšieho zoznamu vybraných 24 hlavných predstaviteľov [[nacistické Nemecko|Tretej ríše]]. Na pojednávaní ich však bolo prítomných iba 21, pretože [[Adolf Hitler]], [[Heinrich Himmler]] a [[Joseph Goebbels]] spáchali samovraždu už pred jeho začiatkom. Hitlerov pobočník [[Martin Bormann]] súdený v neprítomnosti zahynul v posledných dňoch vojny, táto informácia však v roku 1945 nebola overená. [[Robert Ley]], vodca nemeckého pracovného frontu, spáchal samovraždu pred začiatkom procesu.
Zoznam obžalovaných zahŕňal vysokých politikov a predstaviteľov štátnych inštitúcii ([[Hans Frank|Frank]], [[Wilhelm Frick|Frick]], [[Rudolf Hess|Hess]], [[Ernst Kaltenbrunner|Kaltenbrunner]], [[Alfred Rosenberg|Rosenberg]], [[Arthur Seyss-Inquart|Seyss-Inquart]], [[Albert Speer|Speer]], [[Constantin von Neurath|Neurath]], [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentrop]], [[Martin Bormann|Bormann]], [[Walter Funk|Funk]], [[Hjalmar Schacht|Schacht]], [[Franz von Papen|Papen]], [[Baldur von Schirach|Schirach]], [[Hans Fritzsche|Fritzsche]], [[Julius Streicher|Streicher]], [[Fritz Sauckel|Sauckel]] a [[Robert Ley|Ley]]), predstaviteľov nemeckých ozbrojených síl ([[Wilhelm Keitel|Keitel]], [[Alfred Jodl|Jodl]], [[Hermann Göring|Göring]], [[Karl Dönitz|Dönitz]], [[Erich Raeder|Raeder]]). Súdený bol aj priemyselník [[Gustav Krupp von Bohlen und Halbach|Krupp]].
Aby nebolo potrebné neskôr súdiť tisíce príslušníkov nacistickej strany a nacistických represných zložiek, boli ako celok obžalované tieto organizácie: [[Schutzstaffel|SS]] a [[Gestapo]]; [[Sicherheitsdienst]],
== Priebeh procesu ==
Súdny proces sa začal [[20. november|20. novembra]] [[1945]] a ukončilo ho vynesenie rozsudkov [[1. október|1. októbra]] [[1946]].
Zároveň boli odsúdené [[SS]], [[Gestapo]], [[SD]] a vedúci štáb [[NSDAP]] ako zločinecké organizácie.
Řádek 36 ⟶ 96:
'''15 rokov:'''
* [[Konstantin von Neurath]] - minister zahraničných vecí Nemecka v rokoch [[1932]] - [[1938]]; protektor Čiech a Moravy v rokoch [[1939]] - [[1943]]; V septembri
'''10 rokov:'''
Řádek 52 ⟶ 112:
== Pozri aj ==
* [[Norimberský lekársky proces]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
| |||