Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami

V období [[Starovek|staroveku]], pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne špeciálne stavby. MŕtvychV niektorých oblastiach mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v [[sarkofág|sarkofágoch]].<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Už v 2. storočí sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia, ako napríklad [[kríž]], [[pastier]], ryba a podobne.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.43</ref> Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva [[milánsky edikt|milánskym ediktom]] v roku 313 n.l. [[Konštantín I. Veľký|Konštantínom I. Veľkým]]. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Medzi najvýznamnejší patrí dom kresťanskej obce v [[Dúra Európos]], ktorý bol v roku 256 zničený Peržanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, <nowiki>ISBN 80-03-00073-4</nowiki> , str. 95.</ref> Už v tomto období sa začali formovať a prejavovať rozdiely v architektúre medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95.</ref>

V architektúre 19. storočia sa najviac rozšírili dva slohové útvary- [[klasicizmus]] a [[romantizmus]]. Klasicizmus bol racionálny, kládol rozum na prvé miesto.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 214.</ref> Prikláňal sa k vedeckému poznaniu antiky. Romantizmus bol typický emóciami, sústredenosťou na vlastné vnútro, úzkym vzťahom k prírode. Mal silný vzťah k stredovekému umeniu a orientálnej kultúre, čo viedlo k uplatneniu väčšieho množstva slohov.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 214.</ref>

[[Klasicizmus]] bol výrazom filozofického racionalizmu. Spočíval v prevedení architektúry, ktorá hlboko, občas až s archeologickou presnosťou, kopírovala antické stavby.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-217.</ref> V celkovej kompozícii stavby prevládala symetria. Farebnosť stavby bola daná druhom kameňa a interiér stavieb bol jednoduchší a strohejší.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-217.</ref>

Klasicizmus bol hlavným slohom predovšetkým vo Francúzsku, ale rozšíril sa aj v Nemecku, Anglicku a Rusku.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-217.</ref> Ohniskom vzniku klasicizmu sa stal Paríž. Významnou sakrálnou stavbou raného klasicizmu je [[Panteón (Paríž)|chrám svätej Genovéfy]] v Paríži (neskôr nazývaného Pantéon). Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, nad stredom zaklenutého kupolou. Vonkajšie steny chrámu sú strohé, bez ozdôb. <ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-217.</ref>

[[Romantizmus]] a jeho tvorba bola na rozdiel od klasicizmu zložitejšia. Romantizmus bol postavený na umeleckom postoji, živým prejavom, vyznával individualizmus a slobodu tvorenia a spojenie s prírodou. Príznačné bolo aj združovanie jednotlivých slohov a foriem.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-243.</ref> Romantická architektúra bola hlboko inšpirovaná stredovekom. Hlavným vodítkom sa stala gotika. Na rozdiel od klasicizmu, romantizmus nepoužíval kompozične formálne znaky a symetriu stavby. Romantizmus vznikol v Anglicku a v priebehu 19. storočia sa postupne rozšíril do celej Európy.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216-243.</ref>

Významné miesto v novovekej architektúre zaujíma aj architektúra Ruska. Základy ruskej architektúry tvoria najmä drevené kostolíky a murované stavby. Významné stavby boli často projektované staviteľmi z iných krajín Európy ako napríklad [[Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor)|Uspenská katedrála]] v Moskve postavená talianom Fioravantim.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 226.</ref>

Obdobie novoveku bolo na africkom kontinente ovplyvnené najmä [[Kolonializmus|kolonializmom]], kvôli čomu sa do Afriky dostali prvky európskej architektúry. Významná kresťanská stavba zachovala v Alžírskom hlavnom meste [[Alžír]] - bazilika [[Notre Dame d'Afrique]].<ref>Notre Dame d’Afrique and Carmelite Convent, Algiers, Algeria. World Digital Library. [online] 2014 [cit. 30.4.2016] <https://www.wdl.org/en/item/8767/></ref> Jej výstavba začala v roku 1858 a dokončená bola v roku 1872. Navrhol ju francúzsky architekt [[Jean Eugène Fromageau]], ktorý sa pri návrhu baziliky inšpiroval byzantským štýlom. Bazilika bola zničená po zemetrasení v roku 2003. V roku 2007 začala jej renovácia. Bazilika bola zrekonštruovaná a znova otvorená v roku 2010.<ref>Notre Dame d’Afrique and Carmelite Convent, Algiers, Algeria. World Digital Library. [online] 2014 [cit. 30.4.2016] <https://www.wdl.org/en/item/8767/>

Na americkom kontinente vznikali kresťanské stavby najmä vo veľkých mestách. Typickým príkladom je napríklad sieť kresťanských stavieb v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Najznámejšie sú [[Kostol Všetkých Svätých New York|kostol Všetkých Svätých]], [[kostol Milosrdenstva]] a [[Katedrála svätého Patrika (New York)|katedrála svätého Patrika]]. Všetky tieto budovy navrhol architekt [[James Renwick Jr.]] v novogotickom štýle.<ref>Church of All Saints, New York City Organ Website [online],[cit. 30.4.2016] <<nowiki>http://www.nycago.org/Organs/NYC/html/AllSaintsRC.html</nowiki>></ref> Výstavbu katedrály svätého Patrika nariadil arcibiskup John Joseph Hughes na mieste pôvodnej katedrály. Samotná výstavba začala v roku 1858 a o 20 rokov neskôr bola dokončená.<ref>Church of All Saints, New York City Organ Website [online],[cit. 30.4.2016] <<nowiki>http://www.nycago.org/Organs/NYC/html/AllSaintsRC.html</nowiki>></ref>

Významnú kresťanská stavba sa nachádza aj v kanadskej provincii [[Quebec|Quebéc]]. Ide o baziliku [[Sainte-Anne-de-Beaupré]].<ref>BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. ABC-CLIO: 2011, ISBN 9781598846546, str. 474.</ref> Táto bazilika je spojovaná s mnohými liečebnými zázrakmi, vďaka čomu ju ročne navštívia tisíce pútnikov. Na mieste súčasnej baziliky bola najskôr postavená kaplnka, ktorá bola neskôr prestavaná na baziliku. Prestavba bola uskutočnená kvôli narastajúcemu počtu kresťanských osadníkov ale aj na umiestnenie, podla legendy, zázračnej sochy [[Svätá Anna|svätej Anny]].<ref>BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. ABC-CLIO: 2011, ISBN 9781598846546, str. 474.</ref> Táto legenda hovorí o zázračných uzdraveniach robotníkov už počas stavby baziliky. V roku 1876 bola otvorená prvá bazilika, ktorá ale v roku 1922 vyhorela. Súčasnú podobu bazilika získala v roku 1926.<ref>BROCKMAN, name="Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. ABC-CLIO:0" 2011, ISBN 9781598846546, str. 474.</ref>

Medzi najvýznamnejšiu kresťanskú stavbu patrí [[Katedrála Panny Márie Sydney|katedrála Panny Márie]] v meste Sydney. Patrí medzi najdôležitejšie historické katolícke stavby v [[Sydney]].<ref>ST. MARYS CATHEDRAL[online]. Sydney: 2014.[cit. 19.5.2016 ] <[http://www.stmaryscathedral.org.au/ http://www.stmaryscathedral.org.au]>.</ref> Jej výstavba začala v roku 1821. Po zničení požiarom bola prestavaná do dnešnej podoby a vyznačuje sa značným vplyvom anglickej gotickej architektúry. Katedrála je postavená z [[Pieskovec|pieskovca]], na ktorom je mesto postavené. Katedrála reprezentuje zrod katolíckej cirkvi v Austrálii.<ref>ST. MARYS CATHEDRAL[online]. Sydney: 2014.[cit. 19.5.2016 ] <http://www.stmaryscathedral.org.au>.</ref>

Európska kresťanská architektúra bola výrazne ovplyvnená vedeckým a technickým pokrokom. Veľkou zmenou bol nový materiál, z ktorého sa začali stavať prevažne kostoly. Vo veľkej miere začal byť na stavbu používaný betón. Typickou novodobou kresťanskou stavbou 20. storočia je fínsky kostol [[Kaleva]] v meste Tampere. Kostol je postavený z vysokých, strohých, mierne zakrivených betónových stien. Interiér kostola je výrazne presvetlený a vyzdobený drevenými predmetmi.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.278, 282.</ref>

Západná Afrika, najmä [[Pobrežie Slonoviny]], sa stala významným miestom pre kresťanskú architektúru. Nachádza sa tu najväčšia rímskokatolícka stavba sveta [[Bazilika Panny Márie Kráľovnej Mieru]]. Stavba vznikla na popud katolíkov tejto francúzskej kolónie.<ref>MELTON, J.Gordon. The Encyclopedia od Religious Phenomena. Canton: Visible Ink Press, 2008, ISBN 1-57859-209-7, str. 246-247.</ref> Inicioval ju prvý prezident Pobrežia Slonoviny [[Félix Houphouët-Boigny]]. Postavená bola v hlavnom meste [[Yamoussoukro]]. Stavba začala v roku 1985 a oficiálne bola posvätená pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II]] v roku 1990. Po výstavbe veľkosťou predčila aj Baziliku svätého Petra v Ríme. Jej veža dosahuje výšku 158 metrov. Hlavným stavebným materiálom bol mramor.<ref>MELTON, J.Gordon. The Encyclopedia od Religious Phenomena. Canton: Visible Ink Press, 2008, ISBN 1-57859-209-7, str. 246-247.</ref>

Blízko baziliky sa nachádza aj [[katedrála svätého Augustína]], ktorá je sídlom biskupa diecézy Yamoussoukro.<ref>MELTON, J.Gordon. The Encyclopedia od Religious Phenomena. Canton: Visible Ink Press, 2008, ISBN 1-57859-209-7, str. 246-247.</ref>

Významnou stavbou na území Japonska je [[Chrám Svetla]] v meste [[Osaka (mesto)|Osaka]]. Chrám bol postavený v roku 1989. Vnútro chrámu je zaujímavé najmä veľkým kontrastom medzi svetlom a tieňom. V kaplnke svetlo preniká od oltára cez kríž vyrezaný do betónovej steny.<ref>Galinsky [online],[cit. 19.5.2016] <http://www.galinsky.com/buildings/churchoflight/></ref> Svetlo z tohto krížového otvoru prechádza ďalej do priestoru, čo symbolizuje Božiu všadeprítomnosť. Interiér kostola je prázdny, bez umeleckých diel alebo ozdôb. Tento prázdny priestor má pomôcť veriacemu lepšie sa spojiť s duchovnom a Bohom bez iných, rušivých elementov.<ref>Galinsky [online],[cit. 19.5.2016] <http://www.galinsky.com/buildings/churchoflight/></ref>

[[Nitra]] bola v tom období významné stredisko Veľkej Moravy, preto väčšinu románskych a predrománskych pamiatok môžeme nájsť práve tu.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 14.</ref> Existenciu mnohých, dnes už nezachovaných pamiatok, môžeme sledovať vďaka historickým prameňom. Napríklad listina z roku 1075 dokladuje existenciu benediktínskeho kláštora a kostola v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]]. Z roku 1075 sa tiež spomína kráľovská drevená kaplnka svätého Martina v [[Dvory nad Žitavou|Dvoroch nad Žitavou]] a murovaná kaplnka v Kňažiciach. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 14.</ref> Z pohľadu Veľkej Moravy môžeme hovoriť na území Slovenska o prekrývaní prvkov domácej architektúry a architektúry východnej a západnej Európy, ktorá sa na územie Veľkej Moravy dostala vďaka misii Konštantína a Metoda.

Centrálne stavby na Slovensku nadobudli významnú pozíciu. Len centrálnych kostolíkov môžeme nájsť na Slovensku okolo 30. Začali vznikať rotundy ([[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Krížovany|Križovany]]...) , baptistéria, mauzóleá, hrobové stavby, martýria atď. Osobitnú skupinu románskych stavieb tvoria tehlové kostolíky. Vznikali na miestach s nedostatkom kameňa, najmä na juhu Slovenska, oblasť [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], južného [[Gemer (región)|Gemera]] a východoslovenskej nížiny.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 18-19.</ref> Významná je tehlová [[rotunda v Šiveticiach]] (1241), ktorá sa svojím priemerom (11,10m) radí medzi najväčšie stredoeurópske centrálne stavby.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 20-21.</ref> Významný je aj tehlový kláštorný kostol Panny Márie v [[Diakovce|Diakovciach]]. Ide o trojloďovú stavbu členenú piliermi na lode, pričom každá je ukončená apsidou. Stala sa vzorom pre ďalšie tehlové kostolíky Žitného ostrova.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 20-21.</ref> Taktiež vznikali kláštorné komplexy, medzi najznámejšie patria kostol a kláštor v Krásnej nad Hornádom a Skalka pri [[Trenčín|Trenčíne]].Postupné rozrastanie miest malo za následok vznik mestských/farských kostolíkov napríklad v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] kostol Panny Márie a dominikánsky kostol svätého Mikuláša, ktorý je najväčším románskym kostolom na Slovensku. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 20-21.</ref>

Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 25.</ref> Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 25.</ref> Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici,]] [[Danišovce|Danišovciach]], [[Sučany|Sučanoch]] či [[Rimavská Baňa|Rimavskej Bani]].<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 25.</ref> Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách. V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je [[kostol svätého Mikuláša v Trnave]]. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 26-27.</ref> Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný [[dóm svätej Alžbety]] v Košiciach. Zaujímavé sú aj gotické kostoly v Banskej Štiavnici a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktoré mali na vysokej úrovni zvládnuté zaklenutie priestoru sieťovou rebrovou klenbou.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 26-27.</ref>

Renesancia na Slovensku započala 16. storočím a doznela koncom 17. storočia. Viedeň sa stala významným centrom a mala veľký vplyv aj na Slovensko. Vďaka Viedni sa k nám dostali informácie o renesančnom slohu a architektúre z ostatných častí Európy.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 32-33.</ref> V období renesancie na Slovensku vzniklo pomerne málo nových kostolov. Problémy vznikli novými konfesiami ([[kalvíni]], [[protestanti]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]]) a ich nárokmi na bohoslužobné priestory.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 32-33.</ref> Vo väčších mestách s väčšou koncentráciou týchto konfesii vznikli nové kostoly ako napríklad v Bratislave, [[Prešov|Prešove]] alebo [[Košice|Košiciach]]. V spišskom regióne vznikali renesančné zvonice, ktorých prvotnou funkciou bolo varovanie pred vojnovým nebezpečenstvom. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 32-33.</ref>

Na území Slovenska sa v 17. až 20. storočí rozšírila grécko-katolícka a pravoslávna cirkev. Príslušníci týchto cirkvi stavali najmä drevené a murované kostoly, ktoré sa zachovali najmä na území severovýchodného a východného Slovenska. Medzi významné [[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku|drevené sakrálne stavby]] patrí napríklad kostol v [[Kožany|Kožanoch]] či [[Topľa|Topli]].<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 48.</ref>

Klasicizmus na Slovensku nastúpil po reformách [[Mária Terézia|Márie Terézie]] od 2. polovice 18. storočia. Vplyv na nástup klasicizmu mala Uhorská stavebná komora s menami ako [[František Anton Hillebrandt]] a jeho nástupca [[Jozef Ján Tallher]], [[Melchior Hefele]].<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 59-60.</ref> Ich vplyv sa šíril najmä pomocou bratislavského stavebného cechu. Uplatnenie tolerančného patentu a zrovnoprávnenie protestantov a katolíkov viedlo k výstavbe tolerančných bezvežových kostolov. Vzorom sa im stala trojloďová halová stavba kostola nemeckých evanjelikov v Bratislave.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 59-60.</ref>