Izidor Kovárik: Rozdiel medzi revíziami

Dňa [[22. júna]] [[1941]] začalo [[nacistické Nemecko]] s [[Operácia Barbarossa|útokom na Sovietsky zväz]]. [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] sa spolu s ďalšími spojencami Nemecka k útoku pripojilo, a tak sa slovenské jednotky v júli 1941 presunuli na Ukrajinu. Letka 11 bola však poverená úlohou teritoriálnej ochrany Bratislavy, keďže vzdušná obrana Slovenska zostala po odoslaní letky 12 a 13 na východný front značne oslabená. Túto úlohu letka vykonávala aj po návrate posledných zvyškov leteckých jednotiek nasadených na východnom fronte v novembri 1941.

 

 

Na lietadle [[Praga E-41|Praga E-241.19]] odletel [[27. október|27. októbra]] [[1942]] s prvou frontovou garnitúrou letky 13 ako kuriérny pilot na východný front. Veliteľ letky 13, stotník [[Ondrej Ďumbala]], si všimol Kovárikových kvalít a talentu, a preto mu bolo v novembri až decembri 1942 umožnené absolvovať v [[Majkop (letisko)|Majkope]] preškolenie na lietadlá [[Messerschmitt Bf 109|Messerschmitt Bf 109E]]. Následne už Izidor Kovárik lietal ako stíhací pilot a na fronte sa všestranne osvedčil. Svoj prvý zostrel dosiahol [[28. január]]a [[1943]] o 8:45 hod., kedy južne od obce Šapsugskaja zostrelil sovietske stíhacie lietadlo [[Polikarpov I-16|I-16]] („Rata“). Už po Novom roku 1943 bol povýšený do hodnosti rotník, ale kvôli nedostatočnému spojeniu letky s tylom sa o tejto skutočnosti dozvedel až v marci. Celkovo sedemkrát dokázal zostreliť dve lietadlá pri jednom bojovom lete. Veľmi úspešný bol pre Kovárika marec 1943, kedy dosiahol až 11 zostrelov. V tom istom mesiaci bol aj vyznamenaný nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]] II. stupňa. Počas svojho pôsobenia na východnom fronte bol iba jedenkrát zostrelený, a to dňa [[14. marec|14. marca]] 1943, kedy mal na konte už 8 zostrelov. Kovárik sa v ten deň spoločne s [[Ján Režňák|Jánom Režňákom]], ktorý bol jeho najlepším priateľom, vracali z postreľovania pozemných cieľov, na ktoré spotreboval všetku muníciu. Neďaleko obce Krasnoarmejskaja ešte Režňák zaútočil na formáciu bombardérov [[Iliušin Il-4|DB-3F]] a jeden z nich zostrelil. Keďže Izidor Kovárik už spotreboval všetku muníciu, útočil pritom simultánne tiež, aby klamnými útokmi odlákal časť nepriateľskej paľby od útočiaceho Režňáka. Kovárikov Bf 109G-2 (W.Nr. 10473) však inkasoval množstvo zásahov, čím bolo na stroji poškodené olejové vedenie, a tak pilot bol nútený núdzovo pristáť neďaleko obce Achtanizovskaja. Izidor Kovárik z tohto incidentu vyviazol bez zranení a z miesta havárie ho prišiel na lietadle Praga E-241 vyzdvihnúť Ján Režňák. Podobná situácia sa zopakovala aj 25. marca, kedy pre Režňáka po núdzovom pristátí priletel Izidor Kovárik. Vôbec najúspešnejším dňom sa pre Kovárika stal [[29. máj]] 1943, kedy zostrelil štyri lietadlá [[Jakovlev Jak-1|Jak-1]]. Istý čas aj viedol v tabuľke počte zostrelov letky 13, než bol prekonaný Jánom Režňákom. Svoj posledný zostrel dosiahol [[17. jún]]a 1943, keď v ranných hodinách zostrelil stíhačku Jak-1. Celkovo mu bolo v bojoch nad [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazom]] a [[Kubáň (rieka)|Kubáňou]] priznaných 28 zostrelov. Za svoje výkony získal mnohé slovenské a nemecké vyznamenania, pričom [[1. júl]]a 1943 bol mimoriadne povýšený z rotníka na zástavníka. S prvou garnitúrou letky 13 sa nakoniec [[17. júl]]a 1943 vrátil späť na Slovensko.