Svetská verzia jej úspechov hovorí o jej strategickom nadaní a znalostiach potrieb doby. Predovšetkým presadila opevňovanie miest, zvyšovala predtým pochmúrnu morálku vojska a použitie ťažkej jazdy proti anglickým lukostrelcom. Jana predovšetkým prebudila vlastenecké cítenie u Francúzov.
Svetská (rozumej historická) verzia jej príbehu spočíva vo vystúpení Jehanne d´'Arc ako historickej osobnosti počas okupácie Normandie, Lotrinska a Alsaska Angličanmi v [[Storočná vojna|storočnej vojne]]. V pozadí je politická zápletka. Rod Valois v osobe [[Izabela Bavorská|Izabely Bavorskej]] podpísal zmluvu o odstúpení práva dediť francúzsky trón. Karol VII. sa vzdal boja o trón a trpne čakal, kým Paríž dobijú Angličania. V tejto chvíli prichádza Jehanne d´'Arc zrejme ovplyvnená Yolandou z Anjou a vojvodom Orleánskym. Vniesla vieru a oduševnenie do radov rytierov, ktorí potom oslobodili [[Orléans]] a mohli doviesť [[Karol VII. (Francúzsko)|Karola VII]]. do [[Katedrála Notre-Dame (Reims)|katedrály v Remeši]] na korunováciu. Tým sa posilnila pozícia Karola VII. a francúzska šľachta sa postavila celkom na jeho stranu. Je málo pravdepodobné, že jednoduchá sedliačka z [[Domrémy-la-Pucelle|Domrémy]] mohla mať vedomosti o vedení vojny, vedela písať a čítať a používať výdobytky vtedajšieho vzdelania šľachty bez toho, aby bola vopred na to pripravovaná. Podľa dobových zápisov vedela nielen výborne jazdiť na koni, biť sa mečom, ale poznala dôkladne geografiu Francúzska, hovorila anglicky a poznala rytiersku a vojenskú diplomaciu.
