Závrt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d poradie sekcii
Gabishark (diskusia | príspevky)
d →‎Vznik: slovosled
Riadok 16:
 
== Vznik ==
'''Závrty ''' často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. ''Aktívne'' sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza (v podmienkach Slovenska zriedkavo) otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Napríklad na planine [[Dolný vrch]], ktorej plošina je posiata stovkami krasových jám, sú na slovenskej strane planiny známe z celkového počtu 159 len 3 jaskyne s ústiami, ktoré sa otvárajú v dnách krasových jám. ''Stabilizované'' krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru, resp. siete krasových kanálov splachom a [[soliflukcia|soliflukciou]] zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú [[krasové jazero|krasové jazierka]] (napr. historické, dnes už zaniknuté krasové jazero ''Bikki'' na [[Silická planina|Silickej planine]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]] alebo ''Jazero snov'' na [[Horný vrch|Hornom vrchu]]). Vznik týchto makroforiem v krasovom reliéfe nie je dostatočne preskúmaný. Mechanizmus vzniku závisí od regionálnych či lokálnych podmienok (typ materskej horniny, jej litológia, miera porušenia, vertikálna vzdialenosť k úrovni eróznej bázy a pod.), v ktorých závrt vzniká. Možno povedať, že podobnosť foriem na povrchu nemusí vždy znamenať analogický mechanizmus vzniku a prejavy v podzemí. Rovnako komplikovaná je otázka obdobia vzniku závrtov či celých línií závrtov. Veľké skúsenosti s typológiou a genézou závrtov v Európe majú slovinskí [[karsológia|karsológovia]], ktorí v hlavne v období intenzívneho budovania diaľničnej siete v [[Slovinsko|Slovinsku]], ktorá vo veľkej miere pretína významné krasové územia, intenzívne skúmali krasové jamy obnažené (niekedy v celom profile) trhacími prácami počas výstavby. Množstvo vedeckých štúdií a článkov o problematike krasových jám možno nájsť v zborníku ''Acta carsologica'' vychádzajúceho už 60 rokov. Od roku 1995 sú jednotlivé čísla zborníka voľne dostupné na internete vo formáte PDF<ref>http://ojs.zrc-sazu.si/carsologica/issue/archive</ref>.
 
Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v [[Terciér|treťohorách]] v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich [[laterit]]ové a [[kaolinit]]ové červené hliny nazývané ''terra rossa''. Ak sú mladšieho ([[pleistocén]]neho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané ''terra fusca''. V [[holocén]]nych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, ''[[rendzina|rendzín]]''. Obrovské krasové jamy rozličnej genézy možno nájsť v klasickom krase Európy, napr. v Slovinsku. Vzhľadom na svoje rozmery majú špecifickú mikroklímu vo vzťahu k okoliu. Niekoľko vskutku mohutných krasových jám sa v podmienkach klasického krasu vyvinulo i na Slovensku.