Avetik Isahakjan: Rozdiel medzi revíziami

V rokoch [[1889]]{{--}}[[1892]] študoval na Kevorkianovom seminári v [[Ečmiadzin]]e. Prvýkrát publikoval v roku 1892. O štyri roky neskôr bol zatknutý za proticársku aktivitu a poslaný do vyhnanstva do [[Odesa|Odesy]]. V roku [[1897]] vydal prvú zbierku veršov, ktoré charakterizoval lyrizmus, emocionalita, muzikálnosť, smútok a vlastenectvo. Znovu bol zatknutý v roku [[1908]]. Počas rokov 1909{{--}}1911 napísal dlhú filozofickú báseň ''Abul-Ala-Mahar'' popisujúcu stret silného jedinca s „krvilačnou silou“ zákona, súdov a morálky. Báseň bola cenzúrou zakázaná. Pretože sa tlak cárskeho režimu na neho stupňoval, roku [[1911]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V exile sa jeho poézia [[Epika|epizovala]], napísal tiež zbierku orientálnych legiend, pracoval aj na románe ''Usta Karo'', ktorý však nikdy nedokončil. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] napísal historickú baladu ''Naši predkovia'' (1917), oslavu nesmrteľnosti arménskeho národa. Roku [[1926]] sa rozhodol vrátiť do Arménska, vtedy už súčasti [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Roku [[1930]] znovu odišiel do zahraničia, pôsobil v [[Paríž]]i. V roku [[1936]] sa nadobro vrátil do Arménska. Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] (1941{{--}}1945) skladal vlastenecké a burcujúce verše, za ktoré roku [[1946]] dostal Štátnu cenu ZSSR. Od roku [[1943]] bol akademikom Akadémie vied arménskej SSR. V rokoch 1946{{--}}1957 potom pôsobil ako predseda arménskeho Zväzu spisovateľov.<ref>http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Isaakian,+Avetik</ref>

* {{Preklad|cs|Avetik Isahakjan|13236992}}